A podľa prvých vyhlásení sa zdá, že kandidátov nebude málo.

"Môže byť oveľa viac kandidátov ako pri predchádzajúcich voľbách. A to znamená veľkú záťaž najmä pre verejnoprávne médiá, ktoré musia dať priestor každému. A možno práve o to niektorým kandidátom ide v prvom rade, aby naštartovali svoju politickú kariéru alebo sa predviedli v médiách," povedal v diskusii na TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

Na otázku, či hrozí scenár, kde budú možno dve desiatky kandidátov sedieť v štúdiu RTVS ako žiaci v triede a moderátor ich bude vyvolávať, Hrabko odpovedal, že možné to je.

"Ale treba počkať, kým budú kandidáti oficiálne zaregistrovaní, až potom budeme vedieť ich počet," poznamenal. Predvolebné diskusie s príliš veľkým počtom debatérov však podľa neho strácajú svoj zmysel.

"V predvolebných debatách bolo dôležité to, kto má koľko času, koľko si už minul a koľko mu ešte ostáva. To je absolútne nenáležité," podčiarkol Hrabko.

FB/Eduard Chmelár

V tejto chvíli avizuje možnosť prezidentskej kandidatúry sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, uvažuje o nej politický analytik Eduard Chmelár. KDH zvažuje nomináciu europoslanca Miroslava Mikolášika, prípadne Mariána Čaučíka.

Úvahy o vlastnom kandidátovi potvrdila SaS, médiá špekulujú o Robertovi Mistríkovi a svojho nominanta bude hľadať aj OĽaNO.

Béla Bugár Teraz.sk potvrdil, že vládne strany zrejme nominujú každá vlastného kandidáta. Most–Híd by mal toho svojho potvrdiť na júnovom sneme. Zámer kandidovať však už potvrdili aj ďalšie osoby.

Robert Fico
Robert Fico
Martin Domok

Naopak, premiér Robert Fico aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (obaja Smer-SD) už svoje prípadné kandidatúry vylúčili.

Pointa minulých prezidentských volieb, v ktorých sa volilo najmä ZA alebo PROTI Robertovi Ficovi, sa teda podľa Hrabka opakovať nebude, aj keď strana Smer-SD a jej názor na kandidátov môže ostať polarizujúcim faktorom.

"Politické strany kandidátov zatiaľ iba spomínajú, ale tiež si ponechávajú priestor pri ich výbere. Dúfam, že to nedopadne ako v Česku, kde sa dostala až na ústavný súd otázka, či môžu poslanci podpisovať kandidatúru viacerým kandidátom. Podľa mňa ústava hovorí jednoznačne, že je možné podpísať viacerým kandidátom, ale nemáme žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by to potvrdzovalo," poznamenal Hrabko.

Na margo koaličného sporu ohľadom tabúľ označujúcich obce s menšinovým obyvateľstvom, ktoré sa na základe novej vyhlášky budú meniť, Hrabko poznamenal, že podľa neho nikomu neublíži, ak pred obcou uvidí dve rovnaké tabule namiesto jednej väčšej a druhej menšej.

"Označenie 'menšinovej' tabule modrým okrajom postačuje na to, aby bolo jasné, že je podružnejšia ako tá hlavná určená zákonom. Minister dopravy Árpád Érsek (Most–Híd) o to požiadal a Robert Kaliňák (Smer-SD) mu vyhovel, takže by sa Anton Hrnko (SNS) mal hnevať skôr na ministra vnútra," povedal Hrabko na margo negatívnej reakcie podpredsedu SNS.

Na druhej strane, ani vysvetľovanie ministra Érseka, podľa ktorého sa žiadne tabule plošne vymieňať nebudú a nové sa budú inštalovať len v rámci bežnej výmeny opotrebovaných, podľa neho nemuselo byť pôvodným zámerom rezortu.

"To, čo hovoríte, je tvrdenie pána ministra Érseka," reagoval Hrabko, podľa ktorého sa minister možno len snaží upokojiť situáciu.

Celkovo však podľa Hrabka Most–Híd v tomto volebnom období presadil veľa predtým nepriechodných ústupkov pre národnostné menšiny.

"Naozaj, Béla Bugár za posledné dva roky docielil viac, ako za celé svoje predchádzajúce pôsobenie v politike. Či už bol súčasťou vládnej koalície, alebo nebol," poznamenal Hrabko.

"Teraz to dosiahol, sú to podľa mňa drobné veci a aj celkom prirodzené. On s tým nechodí veľmi na bubon, ale počíta s tým, že vo voľbách ich bude môcť prezentovať, lebo sú to úspechy strany Most–Híd a nie SMK. Otázkou je, či tieto témy považujú ešte voliči maďarskej národnosti za tak dôležité, ako to bolo povedzme za čias Mečiara," upozornil Hrabko.