Za streľbou má stáť skupina sátorovcov na čele s bosom Ľudovítom Sátorom a jeho pravou rukou, odsúdeným viacnásobným vrahom Zsoltom Nagyom alias Čontym. Objednávku za tri milióny slovenských korún mal zadať práve Ľubomír "Kudla" Kudlička. Motívom mali byť ich skrížené podnikateľské zámery týkajúce sa lyžiarskeho strediska Malinô Brdo.

Pred senátom ŠTS vypovedali príbuzní zavraždeného podnikateľa. Ako prvá pred senát súdu predstúpila mama nebohého Krajčího. Smrť svojho syna znáša zle aj po toľkých rokoch a ťažko sa jej odpovedalo na otázky prokurátora a obhajcu. Ako ďalšia vypovedala družka zavraždeného podnikateľa. Tá popísala, čo sa stalo v osudnú noc. Kudlička jej počas pojednávania povedal: „Mrzí ma čo sa stalo, ale ja nie som ten, kto stal za likvidáciou Romana Krajčího.“

Obžalovaný v obsiahlej výpovedi zdôraznil, že vraj nemal dôvod na fyzickú likvidáciu Krajčiho. Jeho smrť mu údajne nijako nepomohla, práve naopak, spôsobila problémy. „Po výpovediach svedkov a oboznámení sa s listinnými dôkazmi sa rozpletie aj problém s obchodnými aktivitami. Ukáže sa, aký mali obchodný vzťah,“ konštatoval po výpovedi Kudličkov obhajca Igor Cibula.

Družka zavraždeného Krajčiho má ale iný názor a verí vo vinu obžalovaného. Ako zhodnotila advokátka Eva Mišíková, ktorá zastupuje rodinu poškodených, obžaloba je spracovaná na veľmi dobrej úrovni, motív je kľúčom a naň sa sústreďuje jadro dokazovania. Išlo vraj o nafingované pohľadávky a práve preto Krajči podal návrh na vykonanie konkurzu, aby sa rozhodlo o sporných veciach a v prospech spoločnosti, ktorú on reprezentoval.

Začalo pojednávanie v prípade vraždy podnikateľa Romana Krajčiho. Podľa obžaloby si ju mal objednať bos takáčovcov Ľubomír Kudlička.
Zdroj: Karol Farkaš

Kudla, ktorému hrozí 25 rokov až doživotie, sa chcel konkurzu údajne vyhnúť, čo mal byť motív na likvidáciu prievidzského podnikateľského protivníka Krajčiho. Zločinecká skupina sátorovcov ho zavraždila keď vystupoval z auta na dvore rodinného domu. Vrahovia na neho vypálili 15 rán zo samopalu, deväť zasiahlo telo, ďalších päť smerovalo z boku do hlavy. Jedna rana mala byť takzvanou ranou istoty - vrah ho zasiahol priamo do čela.

Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Zameriavali sa na výpalníctvo, gastronomické služby, ale aj herne a iné. Neskôr začali pôsobiť aj na území Trnavského a Nitrianskeho kraja. Po smrti zakladateľa skupiny Jána Takáča v júli 2003, zavraždení Róberta Pála a zastrelení Jozefa Surovčíka v Senci sa stal bosom skupiny "Kudla". Popri skupinách takzvaných sýkorovcov, piťovcov a slobodovcov boli takáčovci považovaní za najsilnejšiu z bratislavských skupín.

Anketa
Ako si spomínate na časy, kedy tu organizované skupiny vraždili?