Bola to divoká jazda, zhodujú sa politológovia pri opise prvých dvanásť mesiacov Ficovej vlády. Tá sa totiž začala celkom zhurta, veľkou akciou proti migrantom, pričom sa žiadneho nepodarilo zadržať. Veď aj preto chcela opozícia odvolávať ministra vnútra Matúša Šutaja (Hlas) ešte skôr, ako vláda predložila svoje programové vyhlásenie.

Ale ani v&nbsp;ďalších mesiacoch Ficov kabinet neubral na rýchlosti. Minister Boris Susko (Smer) expresne pripravil novelizáciu trestných kódexov, ktorou sa okrem zníženia trestov za ekonomické trestné činy zrušil aj Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). To Fico avizoval hneď po voľbách, preto podľa neho sa na úrade špeciálny prokurátor Daniel Lipšic „vytrel ako taký losos z&nbsp;mora“. Susko vysvetľoval, že ÚŠP je zaujatá inštitúcia, preto musí skončiť. Poslanci rokovali dňom i&nbsp;nocou, aby nakoniec celá novela skončila na Ústavnom súde. Ten – až na drobné výnimky – dal za pravdu Suskovi. Lipšicov úrad skončil k&nbsp;15. marcu.

V&nbsp;mrazoch vytiahla opozícia ľudí do ulíc. Protestovali nielen proti Suskovi, azda ešte viac proti Martine Šimkovičovej (nom. SNS), ktorá úradovanie na ministerstve kultúry začala priam dramaticky. A&nbsp;množstvom gramatických chýb v&nbsp;liste, ktorý napísala českému ministrovi a&nbsp;ešte ho aj zverejnila na sociálnej sieti. Doteraz z&nbsp;ministerstva vyhodili desiatky ľudí, vymenila šéfa Slovenského národného divadla Mateja Drličku, riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú, na Pamiatkovom úrade musia zrušiť celé oddelenie, lebo nemajú na platy… Ale chystá darček – možno práve k&nbsp;prvému roku vlády – nové aranžmány štátnej hymny. Medzitým sa lídri Hlasu a&nbsp;SNS pustili do boja o&nbsp;prezidentské kreslo. Andrej Danko ešte pred prvým kolom odstúpil a&nbsp;vyzval svojich voličov, aby dali hlas Štefanovi Harabinovi. Keď však postúpil Peter Pellegrini, aj SNS sa priklonila na jeho stranu. To bol však len začiatok problémov: keď Pellegrini vyhral, národniari si začali robiť nároky, veď zvíťazil aj ich zásluhou… A&nbsp;tak doteraz nemáme šéfa Národnej rady a&nbsp;klub SNS musel zachraňovať poslanec zo Smeru Dušan Muňko, inak by zanikol.

V&nbsp;máji sa však stala udalosť, o&nbsp;ktorej politológovia vyhlasujú, že bola zlomová. Počas výjazdového rokovania vlády sa Fico išiel pozdraviť so svojimi priaznivcami, keď naňho vystrelil dôchodca z&nbsp;Levíc. Atentát sa vyšetruje ako akt terorizmu, dokonca by SIS mala priniesť správu aj o&nbsp;možnom ohrození ďalších politikov.

„Bolo to mimoriadne prekvapivé,“ komentuje samotný atentát politológ Tomáš Koziak. Podľa neho však nebolo správne, že o&nbsp;zdravotnom stave premiéra informovali len ministri obrany a&nbsp;vnútra, ale nie lekári. „Boli navyše oblečení v&nbsp;čiernych tričkách, a&nbsp;to sa v&nbsp;demokratickej krajine nerobí,“ podotýka Koziak. Hovorí, že spôsob, akým vláda poňala interpretáciu atentátu, môže „dávať dôvod na obavy, čo sa týka demokratického vývoja krajiny“. Prekáža mu, že koalícia sa snaží kriminalizovať opozíciu bez toho, aby sme mali v&nbsp;rukách výsledok vyšetrovania.

Za pravdu mu dáva aj Miroslav Řádek. Tvrdí, že o&nbsp;atentáte sa bude hovoriť aj v&nbsp;nasledujúcej volebnej kampani. „Prvý rok vlády stvoril nového politického martýra, Roberta Fica,“ hovorí tento politológ. „Objektívne za atentát však môže práve Robert Fico svojou radikalizovanou rétorikou. Sú tu však aj politici, jeho oponenti najmä z&nbsp;hnutia OĽaNO, ktorí tiež používali hrubší a&nbsp;vulgárny jazyk,“ objasňuje s&nbsp;tým, že na útoku v&nbsp;Handlovej nenesú vinu médiá, lebo obsah posolstiev vytvárajú práve politici.

Atentát nakrátko paralyzoval krajinu a&nbsp;na ešte kratšie priniesol aj trocha pokoja na politickej scéne. Fico sa rýchlo vrátil do práce, už koncom augusta začal opäť vládnuť pevnou rukou. Medzitým musel parlament zasadať aj v&nbsp;polovici júla, aby upravil novelizované trestné kódexy. Musel totiž vyhovieť pripomienkam Európskej únie. Minister Susko prerušil výkon trestu bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, za čo si vyslúžil návrh na odvolanie. Na rokovanie parlamentu by sa mal dostať práve dnes spolu s&nbsp;návrhom na vyslovenie nedôvery ministerky Šimkovičovej.

Jeseň ešte pridala na rýchlosti: vláda pripravila konsolidáciu, ktorá sa nepáči najmä lekárom. Keďže ich platy nejdú hore tak, ako si predstavovali, začali zbierať výpovede. No situácia v&nbsp;celom sektore zdravotníctva je viac ako napätá. Odvádzame povinné odvody, ale aj tak si musíme priplácať za termíny u&nbsp;lekára, nemocnice vyzerajú stále hrozivo. Celé to dospelo do rezignácie ministerky Zuzany Dolinkovej (Hlas). Jej nástupca Kamil Šaško (Hlas) musí riešiť nielen personálne problémy, ale aj krachujúcu štátnu zdravotnú poisťovňu, rozhodnúť, či veľká koncová nemocnica v&nbsp;Bratislave bude na Rázsochách alebo v&nbsp;Ružinove.

Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer) zasa obhajuje konsolidáciu v&nbsp;hodnote 2,7 miliardy eur. Pripraviť sa musíme na vyššiu DPH, drahšie cestovné, vyššie obecné dane, drahšiu vodu či plyn. „Ukázalo sa, že to, čo navrhovala úradnícka vláda, tie známe lego kocky, sa postupne dostávajú do života. Štvrtá vláda Roberta Fica zrušila voľno na jeden štátny sviatok, zvyšuje DPH, daň zo sladených nápojov… Ale to by som vláde nevyčítal, vyžiadal si to stav verejných financií,“ podotýka Řádek.

Za veľký problém spolu s&nbsp;Koziakom však považuje zahraničnú politiku. Zhodujú sa, že Slovensko zmenilo charakter svojej politiky smerom von. „Robert Fico sa vrátil k&nbsp;svojej 25-ročnej mantre politiky na všetky štyri svetové strany,“ hovorí Řádek. Pripomína rušenie zastupiteľstiev v&nbsp;západných krajinách a&nbsp;vytváranie nových v&nbsp;Ázii a&nbsp;Afrike. „Cítiť medzi diplomatmi ochladenie vzťahov medzi Slovenskom a&nbsp;našimi západnými partnermi v&nbsp;Európskej únii a&nbsp;NATO. Na oslavách SNP chýbali zahraniční ministri, predsedovia vlád alebo nebodaj prezidenti,“ poukazuje Řádek. Slávu našej krajine nepriniesli ani stretnutia ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) s&nbsp;ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.

Podľa politológa Radoslava Štefančíka nepatrí minister Blanár k&nbsp;tým najlepším vo štvrtej vláde Roberta Fica. Ale nielen on. „Nerád používam superlatívy, ale Martina Šimkovičová je zlá ministerka, rovnako zlý je aj Matúš Šutaj Eštok. Mimo svojej kompetencie je aj Tomáš Taraba,“ vymenúva. Za svetlú výnimku, až chybu v&nbsp;systéme, považuje šéfa rezortu školstva Tomáša Druckera. „Čo našiel dobré na ministerstve, v&nbsp;tom pokračuje,“ hodnotí Štefančík.

Túto vládu však hodnotí aj ako výnimočnú. „Je to prvá vláda Roberta Fica, ktorá dala priestor šarlatánom. V&nbsp;predchádzajúcich vládach sa snažil ukázať, že aspoň niektorí ministri sú odborníci, ale nikdy nedostali priestor konšpirátori,“ podotýka. „Teraz však stavil na populizmus a&nbsp;pre neho sú typické konšpirácie. Veď aj sám Robert Fico používa meno filantropa Georgea Sorosa na vysvetlenie vlastných zlyhaní,“ pokračuje s&nbsp;tým, že „šarlatáni sa sústreďujú v&nbsp;jednom vládnom subjekte, ale vrhajú svetlo na celú vládu“. Sú však najhlasnejší. „A&nbsp;tak vytvárajú zlý a&nbsp;negatívny obraz o&nbsp;vláde ako celku, hoci to tak vôbec nemusí byť,“ podčiarkuje Štefančík.

Atentát, šetrenie a problémy... Prvý rok štvrtej vlády Roberta Fica bol DIVOKÁ JAZDA

Plus TV

Majiteľ domu pred Vianocami bezdôvodne vymenil zámky: Matka s dvomi deťmi zostala na ulici!

Syna Lukáša Machalu putuje na psychiatriu! Rozhodol o tom Mestský súd Bratislava I

Cameron Diaz a Jude Law hrali pár vo filme Prázdniny