Zhoršiť by sa mohla exportná konkurencieschopnosť krajiny, ohrozené by mohli byť aj pracovné miesta. Zhodujú sa na tom analytici.

Podľa analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Slovensko spolu s Českou republikou patrí medzi šesticu krajín Európskej únie (EÚ), v ktorých sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 %. Okrem toho existencia Schengenu prispela k zdvojnásobeniu zahraničného obchodu Slovenska za posledných 10 rokov a vývoz sa po očistení o dovozy podieľal na celkovom raste slovenskej ekonomiky viac ako tretinou. "Členstvo v Schengene má pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku kľúčový význam. Okrem toho, že uľahčuje cestovanie za prácou v zahraničí či rekreáciou, znižuje náklady a čas, čím výrazne prispieva k fungovaniu jednotného trhu EÚ," konštatuje aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Pohyb tovarov, služieb a kapitálu

Prijatie Schengenskej zmluvy ovplyvnilo slovenskú ekonomiku aj v ďalších smeroch. Ako uviedli analytici UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, okrem umožnenia voľného pohybu osôb, sa spustil aj pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Zmluva tak mala podľa nich vplyv na vznik závodov, rozvoj turistiky a maloobchodnej siete, ale aj na zamestnanosť.

V prípade rozpadu Schengenu by pre slovenskú ekonomiku bol najvážnejším problémom spomalenie pohybu tovarov. "Celkové straty by záviseli od rozsahu, o ktorý by sa kvôli nižšej plynulosti dopravy znížil objem prepravovaného tovaru," uviedli analytici banky. Ak by poklesol export základných potravín, spotrebného tovaru o 5 %, slovenskú ekonomiku by to podľa analýzy pripravilo o 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), v prípade poklesu o 10 % by straty boli dvojnásobné.

Spomalenie ekonomického rastu

Rovnaký názor má aj Muchová. Aj podľa nej by spomalenie a obmedzenie pohybu tovaru malo nepriaznivý dosah na konkurencieschopnosť krajiny a mohlo by spomaliť ekonomický rast. "Čo sa týka jednotlivých krajín, negatívne by to pocítil najmä slovenský vývoz do Nemecka, ktorý tvorí takmer 23 % celkového vývozu zo Slovenska. Podobne by to bolo aj v prípade Česka, kam smeruje 12 % celkového vývozu zo Slovenska," doplnila Muchová.

Zrušenie voľného pohybu by malo vplyv na pracovný trh. "Ľudia, ktorí dochádzajú za prácou do zahraničia, hlavne do Česka a Rakúska, by pri prípadnom zrušení Schengenu mohli zvážiť svoje rozhodnutie pre zhoršenú dopravu do práce. Ak by sa rozhodli vrátiť na Slovensko, mohlo by isté obdobie trvať, kým by si našli novú prácu, čo by sa mohlo prejaviť na regionálnej nezamestnanosti," dodala Muchová.