Váš predchodca Roman Mikulec bol často kritizovaný a najodvolávanejšív minister. Ako sa vám sedí v takto horúcom kresle?

- V tejto chvíli nenájdeme inštitúciu, ktorá nie je kritizovaná. Ale to je úloha opozície. Ministerstvo vnútra je špecifický rezort. Na jeho čele stojím po druhý raz a už som zažil odvolávanie. Rezort zastrešuje hasičov, verejnú správu, ale aj políciu. A to je ozbrojené rameno štátu, ktorým – niekedy aj hrozbou násilia – presadzuje svoju vôľu. To je nepopulárne, lebo je vždy niekto, koho sa to dotýka. 

Kritizovaný je však aj prezident Policajného zboru Štefan Hamran. Opozícia mu vyčíta, že vnáša politiku na svoje tlačového besedy. Má vašu dôveru?

- V politike som už bol a naučil som sa, že keď chceme, aby sme v spoločnosti – hoc ako rozhádaní – dokázali spoločne žiť, treba pristupovať k ľuďom s prezumpciou dôvery. Najskôr im dôverujem, ak ma sklamú, tak sa podľa toho zariadim, ak nesklamú, teším sa z toho. Som vo funkcii mesiac a zatiaľ vidím pána Hamrana ako zanieteného človeka, ktorý je na pravom mieste.

Je podľa Ivana Šimka policajný prezident Štefan Hamran na správnom mieste?

Strana Smer však políciu často kritizuje, že robí nadprácu voči opozícii a kriminalizuje ju.

- Je to politický zápas a vcelku tomu rozumiem a neprekvapuje ma to. Môžem ubezpečiť každého, aj Roberta Fica, že mne záleží na tom, aby sa všetky tieto procesy diali presne podľa zákona. Aby boli dodržané procesné normy, trestný poriadok. Aby aj zákroky, ktoré robí polícia, sa diali na základe zásady primeranosti, aby sa nepoužívala najbrutálnejšie sila tam, kde to nie je potrebné. Keď som sa stretol hneď v prvý deň s policajným prezidentom, šéfom inšpekcie a ďalšími funkcionármi, tak som im toto zdôrazňoval.

Je argumentácia, že je opozícia kriminalizovaná, účelová?

- Nebudem to hodnotiť, iba hovorím, padni komu padni. To, že je niekto v nejakej funkcii, neznamená, že je beztrestný, orgány činné v trestnom konaní si majú konať svoju povinnosť.

Ako vnímate úniky z vyšetrovacích spisov?

- Veľmi zle, nepáči sa mi to. Viem si predstaviť, že na základe verejne prístupných informácií, predstavitelia politických strán interpretujú to, čo vidia. To je normálne a legitímne. Ale ak sa zjaví niečo, čo podlieha istému stupňu utajenia, a niekto o tom začne na verejnosti hovoriť, tak nepochybne niekto spáchal trestný čin a treba sa tým zaoberať. Sú veci, ktoré by si mal štát vedieť ustráži. A ani to, že je niekto v opozícii, neznamená, že by mal rozkladať základné princípy, ktoré pomáhajú štátu, aby mal nejakú autoritu.

Vnímate vojnu v polícii?

- Považujem za zdravé, pokiaľ existuje nejaké napätie medzi rozličnými zložkami polície. Svedčí to o tom, že je to demokratický represívny orgán. Pretože tí, čo dávajú informácie, tí, čo sú lovci, tí, čo vyšetrujú, tí, čo ich kontrolujú, to všetko musí byť oddelené. Napätia znamenajú, že to funguje. My to niekedy vnímame, že medzi sebou bojujú. Najhoršie je, keď vznikne kartel, keď sa jednotlivé zložky dohodnú a robia si čo chcú. Myslím si, že to svedčí o tom, že to je zdravý mechanizmus.

Aj keď sa to medializuje a chytili sa toho politici?

- A čo sa v demokracii nemedializuje? Ja s tým nemám problém.

Dôvera v políciu je 46 percent, európsky priemer je 70 percent. Čo s tým chcete robiť?

- Čo sa dá za tri mesiace robiť? Budem robiť to, čo som v živote robil vždy. Keď som mal nejakú úlohu, snažil som sa ju čo najstatočnejšie naplniť. Budem tak pracovať aj teraz, aby si policajti uvedomili, že to nie je len zamestnanie, ale aj niečo, na čo by mohli byť hrdí. Mnohí mladí chlapci sa túžia stať policajtmi, nekazme im to tým, že budeme kšeftovať alebo robiť nejakú nadprácu, ktorú by sme nemali robiť. Na druhej strane je to aj to, ako ju okolie hodnotí.

Čo hovoríte na žiadosti na výmenu šéfa SIS Michala Aláča?

- Nie je to v mojej pôsobnosti, toto je otázka, ktorú nastoľuje predseda vlády. Letmo sme o tom hovorili niekedy na začiatku, ale viac sme sa k tomu nevrátili. S pánom Aláčom som sa stretol. Môžem len toľko povedať, že správy, ktoré dostávam z SIS, sú užitočnejšie a profesionálnejšie ako pred dvadsiatimi rokmi. Mne sa vidí, že pred voľbami nie je príliš dobré rozhýbať základné piliere bezpečnostného systému na Slovensku.

Tí, ktorí sa tým majú zaoberať, nech sa tým zaoberajú.

Exminister obrany Jaroslav Naď prišiel s informáciou, že strana Smer by mala dostať peniaze z Ruska, ktoré sú určené na ovplyvňovanie volieb. Robí s tým niečo polícia?

- Neviem o tom, že by sa to vyšetrovalo. Ale nevylučujem, že by som to mohol aj nevedieť, pretože orgány činné v trestnom konaní majú svoju vlastnú kompetenciu. A povinnosť, keď sa dozvedia, že existuje podozrenie z trestného činu, že musia konať a nemusia o tom informovať ministra. S pánom Naďom sme sa vo funkciách minuli, ja som takúto informáciu nedostal. Nuž, tí, ktorí sa tým majú zaoberať, nech sa tým zaoberajú.

Váš rezort zodpovedá za korektnosť parlamentných volieb. Čo pre to chcete urobiť?

- Vyrástol som v režime, kde slobodné voľby neboli. Nikdy by som – ani vo svoj vlastný neprospech - nepripustil, aby slobodné voľby niekto ľuďom zobral. Už v roku 1990 boli nastavené pravidlá pre voľby tak, že prakticky neexistuje možnosť, aby niekto zvonka priamo zasiahol do mechanizmu volieb. Jediná situácia, kedy by mohlo dôjsť k nejakej manipulácii, je vo volebnom okrsku, kde sa sčítavajú hlasy. Nevymyslíme nič lepšie ako krížovú kontrolu politických strán, ktoré budú kandidovať. Tie majú právo a skoro by som povedal aj povinnosť, delegovať svojich ľudí do okrskových komisií, tam si musia hľadieť na prsty, aby to sčítali a zapísali presne. Aj keby to tak neurobili, nakoniec sa to zapečatí aj s vytlačenou zápisnicou, dá sa to neskôr skontrolovať. Keď to prechádza do elektronického sveta, viackrát ma ubezpečili, že aj to je niekoľkokrát istené, aby nemohlo dôjsť k chybe. Ak by nejakým cieleným hybridným útokom došlo k oslabeniu alebo zlyhaniu elektronického systému, sme pripravení to zabezpečiť aj štandardne, teda že sa zápisnice zvezú.

Problém, ktorý pred vami stojí, je nelegálna migrácia. Prečo sa to nedarí vyriešiť?

- Problém dnešného sveta je migrácia. Desiatky miliónov ľudí museli opustiť svoje domovy a v neľudských podmienkach chodia kade-tade po zemeguli a hľadajú miesto, kde sa im bude lepšie žiť. Čiastočne ich vyhnali ozbrojené konflikty, čiastočne hrozné životné podmienky, klimatické zmeny. Pravdepodobne do budúcnosti to bude narastať. Slovensko nie je mimo toho, prichádzajú k nám ľudia, o ktorých sa treba zásadným spôsobom postarať.

- To to nie je problém, s ktorým sa môže Slovensko vysporiadať samo. V Turecku sú asi štyri milióny Sýrčanov, vo vedľajšom Libanone jeden až dva milióny. Po prezidentských voľbách v Turecku sa rozšírila správa, že sa pripravuje ich odsun do Sýrie. Podľa môjho názoru je to tlak tureckého prezidenta na EÚ, aby investovala do táborov tam.

Na Slovensku je však problém v Malackách. Miestni nesúhlasia s vybudovaním mestečka pre migrantov.

- To sú len úvahy. Stretol som sa s primátorom a povedali sme si, ako veci vidíme. Povedal som, že tie úvahy nehovoria o tom, že by v Malackách malo byť migrantské mestečko, ale že to majú byť kapacity, ktoré by mohli slúžiť v prípade, že potrebujeme ubytovať nejakých ľudí, ktorí povedzme treba evakuovať v prípade nešťastia. Nemalo by to byť vyslovene pre migrantov. Ale v tejto chvíli sa tam nič nestavia a nepôjdeme proti vôli občanov mesta. 

AKO vníma VOJNU v POLÍCII? Minister vnútra ŠIMKO so ŠOKUJÚCIM VYJADRENÍM (rozhovor)

Plus TV

Karty na stôl s Kamilom Šaškom: Lekárom plním všetky požiadavky. V otázke platov ale NEUSTÚPIM

Navarené Zlatou vareškou (Vol. 2): Pestrá vianočná kapustnica

Emma Tekelyová: Na Vianoce nesmie chýbať 7 druhov koláčov a tradičné chute