Na poslednej schôdzi parlamentu predstavil minister financií Peter Kažimír návrh novely zákona o hazardných hrách. Do rozpravy sa prihlásili viacerí poslanci, no reč poslankyne Natálie Grausovej z ĽS Naše Slovensko prekročila všetky hranice.

Prevádzkovatelia sú pobúrení a žiadajú od poslankyne Natálie Grausovej (ĽS Naše Slovensko) verejné ospravedlnenie sa za svoje výroky. „Je nemysliteľné, aby na pôde národnej rady samotná poslankyňa nazývala vrahmi, organizovanými zločincami a mafiou podnikateľov v legálnom biznise s platnými licenciami od ministerstva financií, odvádzajúcich miliónové odvody a zamestnávajúcich tisícky ľudí. Takéto šírenie nenávisti naše profesijné organizácie nemôžu a nebudú tolerovať. Zašlo to priďaleko, preto na Mandátový a imunitný výbor NR SR podávame podnet na začatie disciplinárneho konania voči poslankyni Natálii Grausovej a zároveň jej adresujeme predžalobnú výzvu,“ povedala Dominika Lukáčová z Asociácie zábavy a hier.

Demagógia likviduje verejnú diskusiu

Za neprípustné tiež považujeme, aby poslanci vedení aktivistami z iniciatívy „Zastavme hazard“ ovplyvňovali názor hlasujúcich kolegov manipuláciou s faktami a číslami. Veronika Remišová z OĽaNO, ktorá počas väčšiny „svojho“ prejavu doslova citovala tlačové správy aktivistov, tiež demagogicky uviedla, že zisk štátu oproti vkladom občanov do hazardu je minimálny: „V roku 2011 predstavovali vklady 750 miliónov do videohier a v roku 2015 to bolo 1,4 miliardy eur. V roku 2015 štát z 1,5 miliardy eur mal 74 miliónov eur a obce 14 miliónov eur.“

Podľa oficiálnych čísel z Finančného riaditeľstva SR Slováci síce vložili takmer 1,5 miliardy eur, ale vyplatené výhry boli vo výške viac ako jednej miliardy. Z výťažku, ktorý predstavuje cca 440 miliónov eur, bolo štátu a samosprávam odvedených sto miliónov. „Hovoriť o vkladoch a nie výťažkoch, z ktorých sa odvádzajú dane, už nie je ani len miešanie jabĺk s hruškami. To je zámerná snaha bagatelizovať prínos nášho podnikania do štátnej kasy. Ide pritom o jednu štvrtinu našich hrubých ziskov, takže to čo odvádzame rozhodne nie je málo, navyše nám teraz poplatky štát opäť zvýšil,“ hovorí Lukáčová.

Za prekvapivé obe asociácie považujú náhle zaangažovanie sa poslanca Jána Budaja. Hoci je aj bratislavským mestským poslancom, kde sa téma hazardu rieši už vyše roka, doteraz sa k téme nijako nevyjadroval. Keď však jeho kolegovia z OĽaNO predložili pozmeňujúci návrh k vládnej novele, v ktorom požadujú odstránenie 30-percentného kvóra petície za zákaz hazardu, čo bude automaticky znamenať koniec hazardu na Slovensku, prišiel aj poslanec J. Budaj s vlastným návrhom.

V parlamente a na tlačových konferenciách začal J. Budaj náhle požadovať, aby kasína dostali výnimku, údajne s ohľadom na hrozbu narušenia licencií hotelov a následných súdnych sporov s mestom.

Kasína nie sú len v hoteloch a nemajú len rulety, o ktorých J. Budaj hovorí ako o niečom, čo nepredstavuje riziko závislosti. „Kasína sú rovnako ako herne s licenciami v nákupných centrách v dlhodobých nájmoch viazaných zmluvami alebo na uliciach v prenajatých priestoroch a rovnako ako herne prevádzkujú automaty. To znamená, že ich môže navštíviť akákoľvek sociálna skupina, nie len hoteloví hostia, ktorí podľa pána Budaja majú peniaze. Z jeho vyjadrení je nám úplne jasné, prečo a za koho pán poslanec v národnej rade verejne hovorí,“ dodala Lukáčová.

Tlak od aktivistov prekračuje hranice

V neposlednom rade sú prevádzkovatelia zdesení nad mocou a vplyvom Antona Chromíka z Aliancie za rodinu, ktorý svoj projekt „Zastavme hazard“ preniesol z miestnych zastupiteľstiev do NR SR. Hoci sa tvári ako občianska iniciatíva a v médiách necháva po neúspešnom referende za seba hovoriť neznámych aktivistov (Európskych skautov a Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina), navštevuje všetky zasadnutia mestských zastupiteľstiev na Slovensku, kde sa vplyvom jeho pôsobenia podarilo vyzbierať petíciu na zákaz hazardu a účelovo koordinuje týchto ľudí, ich vystúpenia i miestnych poslancov. Je si však vedomý, že jeho petície vznikajú nezákonne, a preto sa teraz snaží zo zákona odstrániť podmienku 30-percentného kvóra.

„Takmer milión Slovákov sa Chromíkovi podarilo šírením nenávisti voči homosexuálom pritiahnuť k urnám referenda o rodine. Našťastie, 20-percentná účasť neodzrkadľuje verejnú mienku, a tak národ zaplatil ,iba’ účet 6 miliónov eur za fanatizmus tohto človeka. Podľa nás, ani 30-percentná petícia by nemala byť smerodajná v tak vážnej otázke, ako je likvidácia legálneho podnikania, no je jediným nástrojom, ako môžeme brániť svoje investície a našich zamestnancov pred podobnými typmi ľudí ako samozvaný strážcami morálky spoločnosti Anton Chromík. Ústami niektorých poslancov NR SR sa mu zrejme presadiť svoju agendu a potom mu už nič nebude stáť v ceste, aby herný priemysel na Slovensku zlikvidoval, ako to už robí v samosprávach. Stále počúvame o akejsi ,hazardnej loby’, no naše postoje a stanoviská v parlamente neprezentuje nikto. Sme bezmocnými obeťami cielenej likvidácie a poslanci sú vystavení obrovskému tlaku nie od nás, ale od aktivistov, ktorí im zaspamovali e-mailové schránky stovkami listov o tom, ako majú hlasovať,“ skonštatovala na záver Lukáčová.

Prevádzkovatelia videohier sa búria: Poslanci nás chcú zlikvidovať