Rozprávali sme sa najmä o dôvodoch a príčinách súvisiacich s nárastom preferencií strany ĽSNS. Prečo sa strana Mariana Kotlebu doťahuje vo volebných preferenciách na vedúci SMER-SD a čo platí na kotlebových voličov?

 

Stále počúvame okolo seba slová ako rasizmus, xenofóbia či extrémizmus. Čo si máme konkrétne predstaviť pod týmito výrazmi?

Rasizmus je viera v biologické rozdiely medzi ľuďmi, ktoré sú zároveň premietnuté do nejakých charakterových vlastností určujúcich a podmieňujúcich ich nerovné postavenie v spoločnosti. Jadrom rasizmu je viera, že ľudia si nie sú rovní a na základe pôvodu ich vieme zadeliť do jasne definovaných a ohraničených skupín – tzv. rás. Xenofóbia je niečo podobné. No nie je založená len na vonkajšom výzore a farbe pleti, ale znamená nenávisť voči komukoľvek inému, ktorý sa odlišuje od tej domácej alebo pôvodnej populácie. Extrémizmus je ideológia a z nej vychádzajúce konanie, ktoré sa snaží o odstránenie existujúceho zriadenia demokratického právneho štátu a jeho základných prvkov. Môže sa ho snažiť nahradiť rôznymi inými formami zriadenia popierajúcich rovnosť ľudí pred zákonom, trojdelenie moci, vládu práva atď. Extrémisti sa snažia nahradiť súčasné zriadenie nejakým iným, napríklad takým, kde je nejaká skupina obyvateľstva privilegovaná  a ostatnej zoberú práva.

Vieme teda podľa nejakých znakov spoznať, že napríklad náš známy je rasista či extrémista?

Hej, ak niekto posudzuje celú skupinu ľudí len na základe nejakého vonkajšieho znaku, ktorý tvorí súčasť ich identity - ako je národnosť, vierovyznanie, etnická príslušnosť, pôvod. Ak len kvôli príslušnosti k takto definovanej skupine prechováva k nej ako celku nenávistné postoje, tak ide o jednu z foriem rasizmu, xenofóbie, prípadne antisemitizmu či islamofóbie... Po slovensky povedané: pri takomto posudzovaní hádžeme všetkých do jedného vreca. Napríklad si myslíme, že všetci Rómovia sú zlí, všetci Moslimovia sú teroristi a podobne.

Na Slovensku tvorí najväčší problém rómska menšina. Či už sú to nenávistné komentáre na internete, ale aj násilné správanie priamo v uliciach. Čím to je, že ľudí trápia najviac Rómovia?

Práve Rómovia boli skupinou obyvateľstva, ktorá sa sociálne aj ekonomicky najviac prepadla práve po skončení komunizmu. Boli prví, ktorí dostali vyhadzov z práce a boli odsúvaní na okraj spoločnosti. Z toho vyplývali aj mnohé sociálne patológie, ktoré sa v mestských getách alebo v osadách začali objavovať.

Takže bolo to tak vždy?

Rómovia samotní vám povedia, že za komunizmu sa mali lepšie – jednak preto, že mali prácu a takisto miera ich integrácie do spoločnosti bola oveľa vyššia ako je tomu dnes. Ten sociálny prepad začal od konca komunizmu, hoci ani predtým to nebolo úplne ideálne. Ale vždy to bolo lepšie ako za posledných 30 rokov. Práve preto, pretože keď sa nejaká skupina prepadne na okraj spoločnosti, stratí zamestnanie, pracovné návyky... vzniká tam kriminalita či nedodržiavanie spoločenských noriem. Ale nebavme sa o Rómoch ako o celej skupine, ale o nejakej časti, ktorá žije v osádách či vylúčených komunitách. Áno, existuje tam kriminalita, ale netýka sa to celej skupiny Rómov. Rovnaké problémy nájdeme v iných častiach sveta, kde je extrémna chudoba a sociálne vylúčenie.

Zaujímavým úkazom v poslednom období však je, že takéto extrémistické správanie narastá u nižších ročníkov. Sú to aj deti na základnej školy, ale aj vzdelaní vysokoškoláci. Čím to je?

Dôvodov je viac. No každá mladá generácia má snahu a takú vieru, že chcú niečo zmeniť v spoločnosti. Vidia nejaké problémy a majú chuť ich napraviť. Problémom je, ak takéto dobré odhodlanie je zneužité a manipulované radikálnymi extrémistickými skupinami, najčastejšie na sociálnych sieťach. Takto formujú ich politické preferencie a názory.

Ale kto nesie za to vinu?

Ťažko ukážeme niekde prstom. Vo vzdelávaní sa veľmi málo pozornosti venuje dejinám po roku 1989, ale po 1945. Obdobie histórie počas a po páde komunizmu je veľmi slabo pokryté. Keď sa dnes spýtate stredoškolákov, čo to bol holokaust a čo si myslia o Slovenskom štáte, tak majú veľmi málo informácií. Často ich čerpajú z pochybných zdrojov na internete. V dobe internetu ľudia nečítajú ani články, nieto knihy,  a tak môžu ľahko podľahnúť skratkovitým, jednoduchým a zavádzajúcim vysvetleniam, ktoré ponúkajú práve niektoré politické subjekty.

 

To nám práve ukázali ostatné prieskumy volebných preferencií. Máme mesiac pred voľbami a strana Mariana Kotlebu sa doťahuje na vedúci Smer. Môžu za to tie sociálne siete, že tam si táto strana našla svoje ihrisko, kde vie najviac nalákať voličov.

Určite sociálne médiá pre nich zohrávajú významnú úlohu. Založili si aj viacero webstránok, ktoré sa tvária ako neutrálny zdroj informácií, pričom sú priamo riadené a ľudia, ktorí za nimi stoja, sú úzko spojení s touto stranou.  Takže, keď niekomu vyskočí na sociálnej sieti článok, nemusí si uvedomiť, že ho pripravili kandidáti alebo osoby blízke kotlebovcom. Druhým fenómenom na sociálnych sieťach je, že akýkoľvek obsah, ktorý vyvoláva emócie, bavíme sa o strachu, nenávisti a obavách, sa stáva virálnym. Ak takýto obsah niekto dlhodobo vytvára, šíri aj s pomocou manipulácie alebo prikresľovania, vymýšľania si nejakých častí, tak ľudia takéto videá veľmi radi šíria...

Nesúvisí s týmto nárastom agresie a extrémizmu voči Rómom aj náš sociálny systém. Ten podľa mnohých umožňuje tejto menšine čerpať ako keby neobmedzene sociálne výhody.

Toto je jeden z tých mýtov, ktorý sa dlhodobo šíri - predstava, že Rómovia si robia deti, aby mali veľa peňazí. Ale málokto vie, že prídavky sa po štvrtom dieťati nezvyšujú. To znamená, že im sa ani ekonomicky neoplatí mať viac ako štyri deti. Skôr naopak. A na mnohé dávky rómske matky ani nemajú nárok. Je tam napríklad podmienka, že musí mať pravidelné prehliadky u gynekológa a tak ďalej.

Šíri sa aj hoax, že Rómovia dostávajú lieky zadarmo.

Kolovali také obrázky po internete, že pozrite, oni majú lieky zadarmo. Muselo na to reagovať ministerstvo zdravotníctva, že je to celé vymyslené. Napriek tomu sú takéto správy stále šírené s tým, aby vyvolali nenávisť voči Rómom.

Rómovia tu však boli vždy. Tak čo je taká voda na mlyn, ktorá prihnala strane ĽSNS toľko veľa hlasov v predvolebných preferenciách?

Myslím, že u časti populácie stúpa frustrácia z vývoja spoločnosti. Pomaly každý týždeň je nejaká nová kauza prepojenia politikov na organizovaný zločin, o tom, ako nefunguje spravodlivosť. A toto tí ľudia vidia aj na svojej miestnej úrovni. Nebavme sa len o Kočnerovi, toto isté funguje aj v samosprávach. Ľudia vidia, že tu bol nejaký podnik, ten sa rozkradol, tí, čo ho sprivatizovali, sa vozia na drahých autách, pričom nefunguje zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby a logicky chcú nejakú zmenu.

Ale to je úplne pochopiteľné.

Problém je, ak vkladajú svoju nádej práve do niekoho ako je strana Mariana Kotlebu. Ak sa pozrieme na ich kandidátov, tak sú tam medzi nimi mnohí ľudia trestne stíhaní, ktorí spáchali násilné trestné činy. Je tam človek z okolia Mikuláša Černáka, ktorý bol údajne jeho ochrankár. Je tam spevák neonacistickej skupiny, ktorý hajloval po koncertoch a ďalší sú právoplatne odsúdení za iné trestné činy. Ak toto má byť tá zmena, ktorú ľudia chcú, obávam sa, že budú veľmi sklamaní.