Dosluhujúca vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) pred svojim pádom kandidáta vybrať nestihla a túto úlohu sa rozhodla prenechať novému kabinetu.

"Vzhľadom k skrátenému volebnému obdobiu a obmedzenému mandátu vlády nechávame riešenie situácie na vládu, ktorá vznikne po voľbách," informoval  Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Neodpovedal však na otázku, prečo vláda verejne nevypočula troch kandidátov na predsedu ÚVO, ktorých odborníci na verejné obstarávanie predbežne vybrali v auguste z 26 pôvodných uchádzačov. V druhom kole sa o spomínanú funkciu mali uchádzať Michal Maťaš, Peter Kubovič a Zita Táborská.

Úrad pre verejné obstarávanie aj bez predsedu "riadne plní všetky povinnosti, úlohy a kompetencie, ktoré mu ukladajú a vyplývajú z príslušných právnych predpisov," informoval hovorca úradu Branislav Zvara.

Úrad podľa neho postupuje štandardne pri ochrane verejného záujmu a dodržiavaní ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.

Voľbu predsedu úradu v parlamente na návrh vlády zaviedla poslanecká novela zákona o verejnom obstarávaní, účinná je od 1. apríla tohto roku. 

"Podľa dohody všetky personálne zmeny navrhované na rokovanie kabinetu až do vymenovania novej vlády bude predsedníčka vlády konzultovať s prezidentom republiky vopred," reagoval prezidentov hovorca Marek Trubač.

"Táto téma je v rukách predovšetkým premiérky, ktorá by ju mala vzhľadom na politické pomery konzultovať s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Potrebujeme efektívny a transparentný proces verejného obstarávania, v ktorom úrad zohráva dôležitú úlohu," vyslovil sa predseda KDH Ján Figeľ.

"Vidíme problém v tom, aby sa na zvolenie kandidáta našlo dostatok poslancov v parlamente. To, že táto otázka ešte niekoľko mesiacov nebude vyriešená, je ďalšia daň, ktorú musíme zaplatiť za zvalenie vlády," uviedla hovorkyňa strany Most-Híd Nóra Czuczor.

Z ďalších oslovených strán sa nevyjadrili Smer-SD, SDKÚ-DS ani SaS. Bývalý predseda ÚVO Roman Šipoš, ktorý zastával tento post ako nominant opozičného Smeru-SD od 7. júla minulého roka, sa rozhodol odstúpiť z funkcie k 11. aprílu tohto roka.

Spravil tak po tom, čo premiérka kritizovala činnosť úradu za rušenie mnohých tendrov, čo predlžuje proces verejného obstarávania. Šipoš vtedy vyhlásil, že od vymenovania do tejto funkcie vždy konal štandardným postupom pri ochrane verejného záujmu.

Vyslovil presvedčenie, že vedome nepochybil. Za daných okolností podľa neho nemohol konať inak, keď chcel naďalej zostať pri svojich ľudských hodnotách a zásadách. Právo nominovať svojho kandidáta na čelo úradu mala pôvodne najsilnejšia opozičná strana Smer-SD.

Premiérka však s menom, ktoré jej navrhol predseda Smeru Robert Fico, nesúhlasila a vyzvala ho, aby ponúkol iného kandidáta. Keďže to Fico odmietol, koalícia sa dohodla na výberovom konaní s tým, že parlament mal o kandidátovi rozhodnúť v septembri.