Profesor Vladimír Krčméry otvorene o IVERMEKTÍNE: Pre koho je nebezpečný

Špičkový vedec Peter Celec pre Denník N povedal, že slovenskí lekári, ktorí pred časom húfne odišli do Nemecka, sa ho pýtajú, či riešime epidémiu svrabu, osteoporózy alebo skorbutu, keď vidia, čím všetkým liečime.

Internista Milan Kulkovský, primár nemocnice v Považskej Bystrici, priznáva, že zázrak po podaní ivermektínu sa nekonal. Napriek tomu ho pacientom so zápalmi pľúc podávajú, pretože si to vyžadujú aj ich príbuzní. Primár je však presvedčený, že ivermektín by sa mal predpisovať v ambulanciách ľuďom v počiatočných fázach ochorenia a ako prevencia po kontakte s chorým.

Všeobecná lekárka Etela Janeková vyzýva kolegov, aby ho chorým predpisovali pri nástupe príznakov maximálne na 5 dní. „Teším sa a dúfam, že nám všetkým pomôže,“ zverila sa na Facebooku.

Doktor Peter Lipovský, všeobecný lekár pre dospelých z Miloslavova, hovorí, že nebude robiť pokusy na ľuďoch klinicky neovereným liekom. Jeho kolegovia z Británie, Fínska, zo Španielska, z Nemecka, zo Švajčiarska a z iných krajín mu hlásia, že sa tam ivermektín nepoužíva a vyzerá to, že budeme Európe na smiech. Navyše, nechce sa mu riskovať žalobu pacienta, ak by sa mu niečo stalo...

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Infektológa Vladimíra Krčméryho (60), ktorý je prakticky od začiatku členom krízového štábu, sme sa opýtali, ako je možné, že čo lekár, to názor.

„Tým, že sú lekári úzko špecializovaní, veď máme lekárov v asi 50 atestáciách, je logické, že imunológ môže mať iný názor ako virológ či internista. Je to ako u právnikov – jeden je dobrý v trestnom práve, iný v ústavnom. Ja vychádzam z vlastnej skúsenosti, keď sme za 20 rokov vyliečili ivermektínom v Afrike 10 000 pacientov. Ich stav sa zlepšil. Nie však preto, že by mal liek vždy protiinfekčný efekt, ale preto, že veľmi dobre stimuluje imunitný systém,“ hovorí profesor Krčméry.

Ivermektín sa podľa neho podáva v Afrike ľuďom proti parazitom v rámci veľkých programov, ktoré rozbehol Bill Gates. Zväčša však ide o jednorazovú dávku, s ňou sú najväčšie skúsenosti, je bezpečná. A áno, lieči sa ním aj spomínaný svrab.

Profesor Krčméry prízvukuje: „Stále nemáme liek, ktorý by mal stopercentnú účinnosť proti kovidu. Ani od ivermektínu by ľudia nemali mať nesplniteľné očakávania, hoci nie je vylúčené, že má určitú protivírusovú aktivitu.“ Rozhodne by ho nezakazoval. Napokon, pri liečbe kovidu sa skúšalo už viacero liečiv – na začiatku sa využíval napríklad chlorochín, ktorý je proti malárii. Používal sa remdezivir určený na ebolu a iné.

Profesor víta, že ministerstvo zdravotníctva pootvorilo ivermektínu dvere a udelilo výnimku z registrácie, aby ho lekári mohli predpisovať aj na inú indikáciu, ako je uvedené v príbalovom letáku. Vďaka tomu už beží na jednej klinike na Slovensku štúdia, ktorá môže ukázať, či je ivermektín iba imunostimulant alebo aj antikovidový liek. Upozorňuje však, že zháňať ivermektín pokútne, bez predpisu lekára a užívať ho ako prevenciu a bez kontroly je nebezpečné. Prečo?

„Po prvé, ivermektín rozhodne nie je prevencia – tou ostávajú okrem očkovania rúška, odstupy, umývanie rúk, C a D vitamín, zinok aj selén. To je prevencia akejkoľvek respiračnej infekcie. Po druhé, je dôležité, aby bol pacient pri užívaní ivermektínu v kontakte so svojím lekárom, ktorý by mu mal urobiť po troch až piatich dňoch kontrolné pečeňové testy. Ivermektín, ak sa totiž užíva viac dní bez kontroly, môže poškodiť pečeň,“ varuje. „Chceme, aby boli ľudia pod dohľadom, je tiež dôležité zbierať informácie. Zatiaľ máme veľa informácií o protiparazitárnej aktivite ivermektínu, dosť informácií o imunostimulačnej aktivite, ale pomerne málo o tej protivírusovej,“ dodáva.

Ďalším dôvodom, prečo by si ľudia nemali bez dohľadu lekára zháňať a vo veľkom užívať ivermektín, je hrozba rezistencie. Patogény sa môžu stať voči nemu odolnými.

Prečo odmietajú niektoré krajiny invermektín? Dočítate sa na nasledujúcej strane.

Ako si profesor Krčméry vysvetľuje fakt, že iné štáty ivermektín odmietajú? „Vo väčšine štátov je ivermektín indikovaný iba na parazitárne choroby a na rozdiel od Slovenska mnohé krajiny nemajú také mechanizmy na udelenie výnimky z registrácie, ako máme my. Musia čakať, kým firma (výrobca) požiada liekovú agentúru o rozšírenie indikácie. No a my nevieme, či výrobca o to naozaj požiadal, či má vôbec záujem rozšíriť indikáciu svojho lieku,“ ponúka možné vysvetlenie.

V pojmoch má veľa laikov trochu chaos. Často sa dáva znamienko rovnosti medzi pojmy neregistrovaný liek a experimentálny liek. „Registrácia lieku je ako manželstvo – na to treba dvoch. Teda štát a firmu, ktorá chce liek zaregistrovať. Nie vždy sa firme oplatí v malej krajine, ako je naša, registrovať svoj liek. Napríklad preto, že by ho využívalo príliš málo pacientov. A registrácia je pomerne zložitý proces, za ktorý firma navyše platí poplatok. No ak pacient potrebuje takýto neregistrovaný liek, štát schváli jeho nákup na výnimku a poisťovňa dá výnimku z úhrady. Často sa to stáva najmä pri onkologických liekoch,“ vysvetľuje profesor.

„Takže neregistrovaný liek neznamená liek, s ktorým nie sú skúsenosti. Nie sú to pokusy,“ dodáva.

„Celkom iná káva sú experimentálne lieky. Tie sa používajú ako súčasť štúdie. Znamená to, že každý pacient podpisuje informovaný súhlas o tom, že sa mu podá tzv. štúdiový liek. Súhlas so štúdiou musí schváliť etická komisia a Štátny ústav pre kontrolu liečiv,“ hovorí profesor Krčméry. Takéto štúdie sa podľa neho dajú robiť aj s registrovanými liekmi. To môže byť tiež prípad ivermektínu, ktorý je pôvodne registrovaný na inú indikáciu a teraz sa jeho využitie rozšírilo.