Čím vás manžel upútal, keď ste sa stretli? Bola to láska na prvý pohľad?
- Asi áno, bolo to tak na prvý pohľad, pretože už jednu skúsenosť mal a bol ostrieľaný. Vždy bol pozitívne naladený, vždy vedel nájsť riešenie z určitej situácie. Jednoducho to tak vyšlo. Stretli sme sa jeden večer a potom sme sa stretávali častejšie. Vzali sme sa 20. apríla 1996 v Smokovci.

Pripravil vám romantickú svadobnú cestu?
- Hneď po svadbe sme neboli nikde. Keď sme sa brali, manžel mal 38 a ja 30. Keď sme sa spoznali, manžel žil so synom sám a nebol čas. Prvýkrát na dovolenke sme boli na Balatone a potom v Chorvátsku. Dcéra mala 8 mesiacov a manžel mal 41 a obaja sme boli prvýkrát pri mori. Lebo on nemal možnosť, nedalo sa. Sme si to tak zapamätali.

Váš manžel pôsobí sebavedomo a veľmi dominantne, je taký aj v súkromí?
- Myslím si, že u nás doma nie je nikto šéfom. Bremeno domácnosti zvládam lepšie ja aj čo sa týka takých technických vecí. Drobné manuálne veci ako výmena žiarovky, to skôr urobím ja. Lebo keby som na to čakala, asi by som sa nedočkala (smiech). On vždy povie, že ty máš na to školu. Nemieša sa do toho. Nemá takú trpezlivosť ani zručnosť na drobné opravy. Keď bol mladý, tak pomáhal súrodencom stavať domy, ale to boli také pomocné práce. Keď treba pokosiť, tak to zvláda. Povedala by som, že to je taký relax preňho. Aj tie papierové veci ako šeky, to robím ja, lebo to on nedrží v hlave. Ale zasa na druhej strane musím uznať, že keď treba niečo opraviť, vie to zabezpečiť cez príbuzných a kamarátov.

A čo hovoríte na tie konflikty, čo má s niektorými kolegami?
- On proste keď je presvedčený, že má pravdu, chce dokázať, že je to tak. Aj argumentmi. Mne sa to ťažko hodnotí, lebo niektoré konflikty boli umelo vyrobené. Vytrhnuté z kontextu. Musí sa vzoprieť a zastaviť. Hovorím mu, dýchaj, predýchaj a nechaj to tak. Keby bol niekto iný na jeho mieste, aj by inak reagoval.