Keď Jan Kukal začiatkom 90. rokov začal robiť výstavy, myslel si, že je to pionierska práca a je len otázkou pár rokov, kedy sa povedomie ľudí, a teda aj samotné výtvarné umenie v našich končinách pozdvihne. „Ale podľa návštev výstav vidím, že som sa mýlil. Je to oveľa horšie. Keď sme považovali v minulosti úspech pri návštevnosti 30-tisíc ľudí, dnes je úspešná výstava, ak si ju pozrie 10-tisíc ľudí,“ konštatuje Jan Kukal a vedie nás po svojom dome a záhrade v Boldogu pri Senci. Keď prechádzame okolo štyroch tenisových kurtov, nedá sa nevšimnúť si výtvarné diela zavesené všade navôkol. Rovnako to vyzerá aj v rozľahlej záhrade a vnútri domu. Človek nevie, kam sa má skôr pozerať, výtvarná krása je súčasťou života Kukalovcov.
Monument: Toto dielo bolo pôvodne určené do pohraničného pásma v Devíne.
Foto: JULO DUBRAVAY/PLUS Jeden deň
Miluje kubizmus
Keď sa Jana Kukala pýtame, ktoré výtvarné diela sú mu najbližšie, bez zaváhania odpovie: „Osobne mám najradšej kubizmus, o ktorý som sa začal zaujímať už dávno, viac ako pred 40 rokmi.“ A čo ho na kubizme fascinuje?
„Keď na výstave vidím kubistický obraz, tak sa k nemu stále vraciam a vždy tam niečo nové nachádzam. Realistický obraz sa vám opozerá, a to ma nebaví,“ vysvetľuje stále aktívny športovec. Priznáva, že záľuba v umení je akýmsi relaxom popri tenise.
„Vždy, keď som mal počas tenisových turnajov chvíľu čas, chodil som po galériách. Presne viem, čo sa v ktorej nachádza,“ prezrádza nám Jan Kukal, a keď sme zvedaví, či mu srdiečko piští po nejakom konkrétnom diele, povie trochu tajuplne: „Z toho, čo som zbieral, si pamätám to, čo som nezískal. Toho, čo by som chcel, je veľa. Raz mi napríklad zavolal Jiří Mucha, syn slávneho Alfonsa Muchu, že keď mu do dvoch hodín donesiem 20-tisíc korún, tak mi dá Dámu s kaméliami – Sarah Bernhardt. V ten deň sa mi to nepodarilo zohnať, a keď som prišiel ráno, už to bolo preč.“ Pri otázke, čo majú tenis a výtvarné umenie spoločné, Jan Kukal odpovie trochu filozoficky.
Kovbojka: Monumentálne dielo Richarda Keťka prekvapí umeleckou odvahou.
Foto: JULO DUBRAVAY/PLUS Jeden deň
„Tenista je ako osamelý bežec, v tom zápase hrá sám za seba. A maliar je tiež beznádejne sám, maľuje celé dni, nesmie byť rušený a musí sa koncentrovať. V mnohom sú si podobní. Na psychiku je to podobné zaťaženie. Akurát kým tenista pozná výsledok hneď, maliar musí čakať, čo jeho dielu povedia ostatní,“ vraví zamyslene čerstvý sedemdesiatnik, ktorý však na svoj vek rozhodne nevyzerá.
Geriavit ako darček
Sedemdesiatka bola pre Jana Kukala tak trochu precitnutím v čase. Keď sme sa ho spýtali, či dostal od gratulantov do daru aj nejaký obraz, prezradil nám: „Dostal som obraz od kamaráta, ale skôr to boli praktické veci ako voda po holení. Ale dostal som Geriavit!“ zasmial sa oslávenec a vzápätí si od manželky vypýtal pohár s džintonikom. Zároveň však pripustil, že čas veľmi rýchlo uteká. „Ale dokiaľ si človek udrží aktivitu a zdravie, tak je to úplne jedno, koľko máte rokov,“ konštatuje stále svieži športovec.
Dielo Jozefa Sušienku: Tiež si našlo miesto v záhrade Kukalovcov.
Foto: JULO DUBRAVAY/PLUS Jeden deň
Čo pripravuje?
Jeseň 2013 V Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci bude výstava diel akademického maliara Miroslava Cipára. Nebudú to kresby a ilustrácia, ako by sa očakávalo, ale maľba. Už teraz má výber asi sto obrazov. Jar 2013 V Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci sa uskutoční výstava pod názvom Umelecké poklady secesie.
Kto je Jan Kukal?
Jan Kukal je bývalý popredný československý tenista, medzinárodne uznávaný tréner. Narodil sa v Prahe, vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku. Žije v Boldogu neďaleko Bratislavy. Je členom Siene slávy Slovenského a Českého tenisového zväzu. Pod jeho vedením získalo vtedajšie Česko-Slovensko Pohár federácie 1983 a 1984 reprezentačných družstiev žien. Bol prvým kapitánom fedcupového tímu Slovenska v ére samostatnosti. Spolupracoval s Ivanom Lendlom, Hanou Mandlíkovou, Helenou Sukovou, Henrietou Nagyovou, Jiřím Novákom, Horstom Skoffom či Thomasom Musterom. Od polovice 90. rokov minulého storočia sa venuje umeniu, je organizátorom mnohých výstav umeleckých diel.
Kukal: Maľovanie ma neláka
- Teraz, po 70-ke, je pre mňa zábavnejšie pripravovať výstavu než organizovať tenisový turnaj. Najviac ma baví robiť zrkadlo katalógu alebo rozmiestňovať obrazy.
- Som stále laik, ktorý sa učí rozoznať dobrý a zlý obraz.
- Pripravovať výstavu je nesmierne napínavé. Najťažšie je však zháňať na to peniaze.
- Ja sám vôbec nemaľujem. Nemám na to čas a neláka ma to.
- Pochádzam z hudobnej rodiny, ale nemám hudobný sluch, čo sa zistilo, až keď som začal chodiť na hodiny klavíra. Môj učiteľ poprosil mamu, aby ma tam viac neposielala.
- Na sochy som nebol nikdy zaťažený. Potom som však zistil, že je to ešte viac než tie obrazy.
- Vždy som si myslel, že tí bohatí sa nasýtia áut, domov a jácht a potom zistia, že majú prázdne steny. Ale väčšina sa bojí, že o umení málo vedia. Radšej majú prázdne steny. Zberateľov je tu žalostne málo.
- Teraz som sa vrhol na trénovanie detí a to je to, čo by som ešte chcel urobiť. To som vždy chcel a stále som sa k tomu nemohol dostať.
- Záhradkárčenie je relax, tu v Boldogu som dostal šancu venovať sa mu. Bol som jeden z prvých, ktorí tu preferovali okrasné stromy. Ukázalo sa, že to bolo správne, lebo dnes si ovocie kúpite za babku v každom obchode. Tie ihličnany sú vďačné a sú krásne aj v zime.
- Vyhrať takmer stratený tenisový zápas je lepšie ako orgazmus. Keď vidíte radovať sa niekoľko tisíc ľudí...
- Šport je najkrásnejšia ľudská činnosť.
- Je tragédia, že nevieme dostať deti od počítačov von.
