Od roku 2005 komentujete Australian Open pre Channel 7. Austráliu máte z vášho domu v Spojených štátoch trochu od ruky. Prečo ste sa tak rozhodli?
– Pozvali ma a ponúkli mi príležitosť. Tento turnaj milujem. Navyše, prísť do Austrálie v tomto období je príliš lákavé, než aby ste odmietli.

Okrem komentovania robievate aj rozhovory s víťazom priamo na dvorci. Bývate nervózny?
– Vždy. Som tým známy. Túto časť práce si užívam najmenej. Je pre mňa najzložitejšia, pretože nie som novinár. Musím si poriadne premyslieť otázky, ktoré položím. Zároveň som zodpovedný za to, aby som umožnil hráčom ukázať ich osobnosť a trochu divákov pobaviť. Takže moje rozhovory na kurte sú viac o zábave než o spovedaní hráčov. Preto je to také ťažké.

Novak Djokovič sa vyjadril, že sa mu páčia vaše pozápasové rozhovory. Veľa hráčov sa po vašich otázkach smeje, takže asi napĺňate váš cieľ.
– Takmer nikdy im nekladiem otázky, ktoré im môžu byť nepríjemné. To ma odlišuje od skutočných žurnalistov, pretože vy to niekedy musíte robiť. Rozumiem ich pocitom po víťaznom zápase, o čom sa asi chcú zhovárať. Dúfam, že sú spokojní. Viem, že po stretnutí chcú ísť čo najrýchlejšie do šatne a odpočinúť si. Ak to dokážem zrealizovať vtipne a tak, že si to hráči užijú, robím svoju robotu správne.

Ako vám pri tomto všetkom pomáha fakt, že ste boli svetovou jednotkou a máte na konte štyri grandslamy?
– Myslím si, že je to veľmi dôležité. Hráči majú pocit, že som jedným z nich a rozumiem ich pocitom.

Bývali ste nervózny aj pred vašimi zápasmi?
– Samozrejme. Keď sa od vás vyžaduje, že podáte výkon, znervózni vás to.