Veľmi ich to baví, aj keď sa ešte nestalo, že by ma niekto na trati predbehol – vtipkuje študent štvrtého ročníka na bilingválnom anglickom gymnáziu, ktorý však vyučovanie kvôli pretekom vynecháva len príležitostne. Preteky sú cez víkendy, preto v škole absentuje maximálne dva dni pred každými. Šikovný, nie?

Na motokáre plakal

Mateja priviedol k pretekaniu otec, ktorý je držiteľom pätnástich titulov majstra Slovenska v pretekoch automobilov do vrchu.

„Do motokáry ma po prvýkrát posadil už v štyroch rokoch. No keďže ide o finančne náročný šport a otec v tom čase ešte aktívne pretekal, ja som sa k tomu dostal až v štrnástich,“ vysvetľuje.

To je však pre pretekára na motokárach dosť neskoro, keďže chlapci zvyčajne naberajú skúsenosti na pretekoch už aj od siedmich rokov.

„Preto som musel už v prvej sezóne všetko dohnať,“ doplní mladý úspešný muž, ktorý podľa vlastných slov pred pretekmi necíti strach, len napätie, adrenalín a trému. Ale tie vraj hneď pri pretekoch opadnú a sústredí sa len na výkon. Hoci prvýkrát to bolo trochu iné.

„Ja sa na to síce nepamätám, ale rodičia mi hovorili, že keď ma v štyroch rokoch prvýkrát posadili do motokáry, dosť som plakal a bál sa. Ale to rýchlo prešlo a tento šport som si obľúbil,“ zasmeje sa.

Mama je na strach zvyknutá

Rok potom, ako začal pretekať, už vyhrával jedny motokárové preteky za druhými. Keď dosiahol minimálny požadovaný vek šestnásť rokov, rodinná rada rozhodla, že to skúsi na majstrovstvách Slovenska v pretekoch automobilov na okruhoch.

No talent mladého Slováka bol neprehliadnuteľný a aj keď sa v prvej sezóne zúčastnil len na troch pretekoch, celkovo skončil na druhom mieste.

To rozhodlo, že Maťo pokračoval už iba v pretekoch automobilov. Súčasťou motoristického športu na okruhoch sú aj kolízie či nehody. Zopár ich má za sebou aj Matej.

„Neboli až také dramatické. Napríklad som v stošesťdesiatkilometrovej rýchlosti vyletel do bariéry, čo bol poriadny náraz. Vybili sa mi okná, ale mne sa, našťastie, nič nestalo. Možno sa to nezdá, ale v týchto pretekárskych autách je dosť veľká bezpečnosť,“ hovorí mladík a dodá, že rodičia a hlavne mama, si už na strach zvykli.

„Predo mnou súťažil dlhé roky aj otec, tak to už berie inak,“ znovu sa usmeje modrooký chalan.

Formula nie

„V roku 2011 sme si prenajali auto a išli zabojovať o titul majstra SR v pretekoch cestovných automobilov. Bol to vynikajúci krok, aj keď som si na takéto špičkové auto musel zvykať, keďže malo dvojnásobný výkon ako to, na ktorom som súťažil dovtedy.“

V tom roku sa stal medzinárodným majstrom SR a zároveň vyhral aj Medzinárodné majstrovstvá Zóny Strednej Európy.

A to už bol len krôčik k veľkým pretekom. Ako prvý Slovák sa dostal na európske preteky cestovných automobilov, kde súťažia muži od sedemnásť do päťdesiatpäť rokov.

Profesionálov medzi nimi nenájdete a keďže ide o nákladný šport, každý z nich má prácu. Už vlani, v prvý rok súťaženia, sa Matej stihol medzi pretekármi presadiť a postavil sa na stupeň víťazov.

Skončil tretí. Tento rok išiel s tímom na preteky s väčšími očakávaniami. Podarilo sa. Titul prvého Slováka, ktorý vyhral preteky Majstrovstiev Európy cestovných automobilov, mu už nikto nezoberie.

A to má celú kariéru ešte pred sebou.

„O rok by sme sa už chceli pokúsiť o posun z európskych pretekárskych tratí na preteky majstrovstiev sveta,“ spomenie, pričom celý čas hovorí v množnom čísle. A hneď aj vysvetlí prečo.

„Sme pretekársky tím. Nesúťažím len ja. Otec je môj manažér, bývalý špičkový pretekár Jaro Krajčí zastáva post technického inžiniera a máme aj šesť mechanikov. Úspech nezávisí len odo mňa,“ skonštatuje skromne.

Keďže ide o finančne veľmi náročný šport a Matejova rodina by si ho nedokázala hradiť z vlastných zdrojov, je rád, že sa našli sponzori.

„Hradia až deväťdesiat percent všetkých nákladov,“ vysvetlí. A nechcel by talentovaný pretekár vyskúšať aj formulu?

„Na to som už starý, tam treba začať veľmi skoro pretekať na malých formulách a naberať skúsenosti. Skôr sa chystám skúsiť rely niekde v lese.“

Chcete mať zo syna pretekára?

„Pretekanie na autách rozhodne nie je lacný špás. Nie je to tak, že si kúpim raketu a tenisky a idem sa učiť tenis. Pretekárska motokára stojí päťtisícpäťsto eur a cena pretekárskeho auta sa začína pri niekoľkých desaťtisícoch eur,“ vysvetľuje Matej.

Rovnako treba počítať aj s nákladnou údržbou či pneumatikami. Motor musí ísť do repasie už po odjazdených tisícpäťsto pretekárskych kilometroch a štyri pneumatiky asi za tisícdvesto eur vydržia na pretekoch maximálne päťdesiat minút!

K tomu treba prirátať prepravu na preteky, a keďže súťažné pretekanie nie je o jednotlivcovi, ale o celom tíme, aj ten treba vedieť zaplatiť.

Ak by ste chceli predsa len priviesť svoju ratolesť k tomuto športu, Matej odporúča, aby ste s ním šli najskôr niekoľkokrát na motokáry a zistili, či ho to bude baviť.

Ak sa v tomto športe nájde, potom mu musíte zaobstarať motokáru a zaregistrovať ho v Slovenskej asociácii motoristického športu. A môže začať pretekať a ísť v šľapajach úspešného Mateja Homolu.

Tip Mateja Homolu

Palivo šetrím na dvojke. Odporúčam jazdiť čo najplynulejšie, vtedy je spotreba na aute najideálnejšia.

Zároveň treba počúvať motor a nejazdiť pri vysokých otáčkach, ale ani pri veľmi nízkych, aby to neničilo motor auta. Rovnako s ohľadom na spotrebu je podstatné plynulo pridávať plyn.

Podstatné je aj to, aby ste nejazdili po meste dlho na jednotke, ale čo najrýchlejšie zaradili dvojku. Jednotka je len na pohýnanie. Ja sa snažím aj v kolóne jazdiť na dvojke.

Ale zas platí, že treba počúvať hlavne motor a otáčky, aby vám nezhasol.