Eusébio (* 25. 1. 1942, Mozambik − † 5. 1. 2014)

Volali ho čierna perla z Mozambiku, európsky Pelé i čierny panter. Na klubovej scéne žiaril v drese Benficy Lisabon. V roku 1966 sa Eusébio da Silva Ferreira tešil s portugalskou reprezentáciou z bronzu na MS v Anglicku, kde sa stal najlepším strelcom turnaja. Rok predtým získal slávnu Zlatú loptu. Ikona svetového futbalu poslednýkrát vydýchla 5. januára.

Luis Aragones (* 28. 7 1938, Madrid – + 1. 2. 2014, Madrid)

Prvá smutná správa, ktorá postihla futbalové Španielsko, prišla z madridskej nemocnice. Tam skonal futbalový hráč a tréner Luis Aragones. Vo svojej bohatej kariére viedol oba barcelonské kluby, ale najväčší úspech dosiahol pri reprezentačnom kormidle. Po dlhých 44 rokoch vybojoval pre Španielsko titul majstrov Európy.

Tito Vilanova (* 17. 9. 1968, Bellcaire d'Empordà - † 25. 4. 2014, Barcelona)

Aj ďalšia smrť je úzko spojená s FC Barcelona. Po zákernej chorobe skonal vo veku 45 rokov jej bývalý tréner Tito Villanova. S chorobou začal zápasiť ešte ako asistent Pepa Guardiolu a po ňom prevzal žezlo hlavného trénera. V roku 2013 priviedol "barcu!" k titulu v Primera Division. Španielsky lodivod bojoval s chorobou do posledného dychu, ale 25. apríla svoj boj prehral.

Jaroslav Walter (* 5. 1. 1939, Sobědraž - 20. 6. 2014, Bratislava)

Vo veku 75 rokov zomrel v Bratislave člen Siene slávy slovenského hokeja Jaroslav Walter. Bývalý útočník začínal ako 13-ročný, ale výraznejšie sa presadil ako tréner. Na trénerskej lavičke začínal ako asistent Jána Staršieho v  bratislavskom Slovane a za úspešné obdobie v Dukle Trenčín (1974-78) získal ocenenie Vzorný tréner. Do Siene slávy slovenského hokeja ho uviedli 26. novembra 2005.

Alfredo di Stéfano (* 4. 71926 Buenos Aires - † 7. 7 2014 Madrid)

Po Barcelone smútil aj kráľovský Madrid. V júli sa musel rozlúčiť s azda najväčšou legendou klubu Alfredom Di Stefanom. Argentínsky rodák urobil najväčšiu dieru do sveta futbalu práve v drese "bieleho baletu". Di Stefano v bielom odohral v rokoch 1953 až 1964 viac ako 600 zápasov a vsietil zaň viac ako 400 gólov. Zomrel po infarkte neďaleko Štadióna Santiaga Bernabeua.

Miroslav Hlinka (* 31. 8. 1972, Trenčín - † 14. 9. 2014, Banská Bystrica)

Bývalý slovenský hokejista Miroslav Hlinka vo veku 42 rokov spáchal samovraždu. Majster sveta z Göteborgu 2002 pôsobil naposledy ako asistent trénera extraligového klubu HC'05 Banská Bystrica. Výrazné úspechy dosiahol na medzinárodnej scéne. Hoci najskôr reprezentoval Českú republiku, na MS v Petrohrade 2000 si už obliekol slovenský dres a vybojoval v ňom striebornú medailu. O dva roky neskôr sa vo švédskom Göteborgu tešil z titulu majstra sveta a následne v roku 2003 skompletizoval medailovú zbierku bronzom v Helsinkách.

Vladimír Lupták (* 15. 4. 1964 - † 14. 9. 2014, Bratislava)

Vo veku 50 rokov podľahol chorobe lekár slovenskej hokejovej reprezentácie Vladimír Lupták. Jeho poslednou veľkou akciou pri národnom tíme boli februárové ZOH v Soči. Kariéru hokejového lekára odštartoval v roku 2000 v Slovane Bratislava, kde zotrval ďalších sedem rokov. S belasými sa ako člen realizačného tímu tešil z piatich majstrovských titulov. Odborne sa špecializoval na športovú traumatológiu, jeho hlavným zameraním boli artroskopické operácie kĺbov.

Ján Matlák (* 3. 8. 1954 - 16. 10. 2014) a Vladimír Švancár (* 6. 10. 1955 - † 16. 10. 2014)

Nepálske úrady potvrdili smrť dvoch Slovákov a troch nepálskych horských vodcov, ktorí boli nezvestní po páde lavíny v základnom tábore pod vrchom Dhaulágirí v strednom Nepále. Pri tomto nešťastí zahynuli Janko Matlák a Vlado Švancár spolu s tromi nepálskymi pomocníkmi.

Vladimír Hrivnák (* 23. 4. 1945, Hnúšťa – † 17. 10. 2014, Bratislava)

Vo veku 69 rokov zomrel bývalý československý reprezentant vo futbale Vladimír Hrivnák. Počas desaťročného pôsobenia v Slovane sa tešil z historického triumfu v Pohári víťazov pohárov UEFA v roku 1969 a o rok neskôr z federálneho titulu. Reprezentačný dres obliekol spolu v 13 stretnutiach.

Viktor Tichonov (* 4. 6 1930 Moskva - † 24. 11. 2014 Moskva)

Vo veku 84 rokov zomrel po dlhej chorobe legendárny ruský hokejový tréner Viktor Tichonov. Ruské médiá predtým často informovali o jeho zlom zdravotnom stave. Pod jeho vedením získala "zborná" v rokoch 1978 až 1992 osemkrát titul majstrov sveta a tri olympijské víťazstvá(1984, 1988, 1992), vyhrala Vyzývací pohár 1979, Kanadský pohár 1981 a v rokoch 1978 a 1991 sa stala aj majstrom Európy.