Pôvodne mal otec Ján († 61) za Tomášom cestovať aj na olympiádu do Soči, ale na jeho výkony sa už bude pozerať z neba…

V utorok ste prileteli na Slovensko. Bol to asi najťažší návrat domov?
Veru áno.

Kedy ste sa dozvedeli o otcovej smrti?
– Po piatkovom stretnutí v San José. Videl som, že mám dva zmeškané hovory od brata a už som tušil, že to asi bude niečo zlé. Cez vianočné sviatky som bol pár dní doma, pretože s otcom to už nevyzeralo dobre. Následne z každého rodinného telefonátu z domu do Ameriky som mal obavy, že príde to najhoršie. Zavolal som späť bratovi a oznámil mi, že otec zomrel...

Spomínate, že ste boli cez sviatky doma. Už to s ním bolo také zlé?
– Nevyzeral dobre, ale stále som dúfal spolu s celou rodinou, že sa to bude dať ešte zachrániť.

Hneď v ďalšom zápase s Kings ste strelili gól, ako ste sa sústredili na hru?
– Povedal som si, že celý duel odohrám pre ocina. Veľmi, veľmi som chcel streliť gól a venovať mu ho do neba a som rád, že sa mi to aj podarilo. Keď som skóroval, tak som bol asi desať minút mimo, stále som sa pozeral okolo seba…

Tomáš Tatar po smrti milovaného otca: Dá si ho vytetovať!

Ján Tatar († 61)
Foto: archív

Spoluhráči vám boli oporou?
– Áno, podporovali ma, aby som na to tak nemyslel, ale tie najťažšie chvíle iba prídu.

Bol otec tým, kto vás priviedol k hokeju?
– Má najväčšiu zásluhu na tom, kde som. Odmalička ma podporoval nielen finančne, veľa ma toho naučil. Hokej som začal hrať kvôli starším dvom bratom, ktorí boli hokejisti a chcel som ich napodobniť. Keďže sú starší viac ako o desať rokov a vtedy ešte hrávali, tak sa mi venoval viac ocino s maminou.

Budete si pamätať nejaké motto, ktoré vám vštepoval?
– Mám to pred očami, akoby to bolo teraz. Vždy mi hovoril, aby som bol k ľuďom slušný. Raz som niekomu niečo odvrkol, keď sa mi snažil poradiť, a on to videl. Vravel mi – vypočuj si názor iných a aj keď s ním nesúhlasíš, buď úctivý. Veľmi mi pomohol, neviem si predstaviť, že by som ho v detstve nemal…

Plánujete si otca vytetovať na svoje telo?
– Chcem si dať novú tetovačku a on bude jej súčasťou. Buď dátum jeho narodenia, alebo iný symbol. Odteraz už budem mať na tele ľudí, ktorí v mojom živote niečo znamenajú.

Mal vás ísť podporiť na februárovú olympiádu do Soči?
– Áno, dokonca už mal aj registračku. NHL hradí hráčom pobyt dvoch ľudí na olympiáde a on s maminou tam nemali chýbať. Keď vyšla pred pár dňami konečná nominácia, už bol na tom zle, ale myslím si, že vnímal, že pocestujem na zimné hry. Vždy som mu sľuboval, že ma raz uvidí hrať v NHL alebo na olympiáde. V zámorí ma videl, škoda, že olympiádu už nezažije, ale myslím si, že bol na mňa hrdý.

Budú teraz oporou pre maminu starší bratia?
– Ona je veľmi silná osoba. Je to pre celú rodinu neskutočná strata, bude to bolieť dlho. Všetci sme však vedeli, že ocino má dlhodobé problémy, takže sa vedeli na to aj pripraviť, neprišlo to zo dňa na deň. Mohli mu povedať posledné ahoj, určite to pomôže pri rozlúčke, ako keď sa stane niečo náhle.

Maminu plánujem čo najskôr zobrať do Ameriky. Kedy sa vraciate do zámoria?
– Vo štvrtok, vynechám vlastne jeden zápas.