Lucas má osem a Zara šesť. Dosť na to, aby pochopili, že ockovi sa stala strašná tragédia, ale príliš málo na to, aby si uvedomovali jej dosah. Boli zvyknuté na to, že ocko nebýval často doma. Najmä teraz, keď ako člen hokejového klubu KHL Jaroslavľ bol ďaleko od domova. Majka s deťmi podriadili hokeju celý chod rodiny, a tak nejako si zvykli na kočovný život.

Veď počas Demitrovho pôsobenia v NHL v zámorí bol Lucas v troch škôlkach – v Los Angeles, Minnesote a vo Vancouvri a malá Zara v dvoch. Na slovenských kamarátov si však rýchlo zvykli. V nedávnom rozhovore Majka povedala, že aby deti nezabudli angličtinu, chodia raz do týždňa do kanadskej školy v Trenčíne. „Vždy sa tam veľmi tešia, lebo lektorka je Američanka a pripomína im ten život v Amerike,“ vyjadrila sa.

Láska na prvý pohľad

Majka poznala Paľa už ako tínedžerka. „Vedela som, že hrá hokej, ale nič mi to nehovorilo. Stretávala som ho často, lebo chodil okolo nášho paneláka na zimný štadión. Obaja sme boli v rovnakej partii, no nikdy sme sa vážnejšie nebavili. Až kým nás kamarátka nezoznámila na zmrzline,“ prezradila dávnejšie Majka Demitrová, ktorá bola v tom čase v maturitnom ročníku na strednej škole.

Týždeň nato odišiel sympaťák Paľo do Ottawy a rok sa obaja mladí ľudia nevideli. S láskou vždy spomínala, ako jej Paľo písal pohľadnice a ako nervózne čakala na jeho telefonát. „Dohodli sme sa, že mi každý druhý týždeň bude volať. Pamätám si, ako som vždy o šiestej večer čakala pri oranžovom telefóne s tlačidlami, kedy zadrnčí.“

Dlhé odlúčenie

Majka však potom išla na vysokú školu a s Paľom sa dlho nevidela. „Žil si svoj život, ja svoj a mali sme jeden druhého. Do ničoho sme sa netlačili,“ prezradila. Ani rodičia neboli vzťahom až takí nadšení.

„Paľovi rodičia dokonca mojich navštívili, aby si o tom pohovorili. Mysleli si totiž, že kým oni ho celý život k niečomu vedú, zrazu sa objaví nejaká kamarátka, ktorá za ním letí do Las Vegas, kde ho bude rozptyľovať. Naši sa zas obávali, že sa vykašlem na školu,“ spomína po rokoch Majka. Lenže láska nepozná prekážky a oficiálne svoj vzťah spečatili v roku 2002. O rok neskôr sa im narodil syn Lucas.

Paľo hral v tom čase vo Vancouvri, a keď sa dozvedel, že čochvíľa sa stane otcom, okamžite letel súkromným lietadlom do Saint Louis, aby bol pri narodení svojho prvorodeného dieťatka. Po pôrode povedal: „Odporúčam to všetkým chlapom. Svoju manželku si vážim stokrát viac.“

Prišli o chlapčeka

O dva roky neskôr sa Demitrovci tešili na príchod dvojičiek. Dokonca im aj vybrali mená – Zara a Tobias. Lenže kým dievčatko sa malo k svetu, maličký Tobias sa narodil s vrodenou vývojovou chybou dýchacích ciest.

Zronený otec vtedy žiadal o pochopenie médiá aj verejnosť: „Rád by som vyjadril veľkú vďaku lekárom, ktorí sa starali o manželku v tehotenstve a počas pôrodu, ako aj lekárom, ktorí vynaložili veľké úsilie, aby Tobiasa zachránili,“ povedal vtedy Demitra. V tej chvíli to boli slová hodné veľkého človeka.

Bála sa oňho

Slávny hokejista vedel, že jeho manželka a deti sú to najcennejšie, čo má. Majka si spomína na pobyt vo Vancouvri, ako mu pomáhala v čase, keď mal problémy s ramenom. Po operácii a následnej rehabilitácii musel Paľo začínať ako hokejista odznovu. Aj olympiáda mu vyšla skvele.

„Ale vždy som rada, keď príde Pali domov zdravý,“ vyjadrila sa Majka o manželovi s láskou. Podľa vlastných slov sa však oňho bála najviac vtedy, keď si zranil oko. „Po Turíne som si myslela, že už nebude hrať. V St. Louis mal ešte dávno zranenie chrbta. Bol nevládny, nedokázal sa ani zohnúť. Trvalo to tri týždne. Trikrát mal zlomenú čeľusť, ale to som sa o neho nebála tak ako pri tom oku,“ prezradila.

A čo deti?

Pre svoju lásku obetovala ekonómka Majka aj kariéru. Nikdy jej to však tak neprišlo, naopak, ako sama priznala, celkom samozrejme brala rolu manželky a matky. Občas sa venovala svojmu hobby – maľovaniu. „Vôbec neľutujem, že som sa podriadila jeho kariére,“ povedala nám ešte nedávno. Po odchode Paľa do Jaroslavľa sa venovala deťom.

Vždy sa tešili, keď prišiel ocko domov. Vo voľných chvíľach sa rodina venovala aktívnemu oddychu. „Chodíme na výlety po horách a v zime na lyžovačky,“ prezradil nie tak dávno Demitra.

Ako športovec bol rád, že obe deti majú k športu blízko. Lucas vraj zdedil športového ducha aj kopu energie po tatovi. „Hrá futbal aj hokej a sám nevie povedať, čo ho baví viac. Rád kreslí a hrá na bicích, takže nie je jednostranný,“ vyjadrila sa o synovi nedávno pyšná mama. „Zarku momentálne zaujíma gymnastika a tanec, chcela by hrať na klavíri, takže uvidíme,“ povedala. Paľo Demitra na otázku, či má radosť, že syna baví hokej, povedal: „Dôležité je, že má z toho radosť a robí to pre seba, nielen preto, že ja mám rád hokej.“

Ťažko odhadnúť, ako strata otca zasiahne dve detské dušičky. Momentálne vnímajú všetok ten smútok cez smútok svojej matky a najbližších. Ešte nevedia, ako veľmi im bude otec chýbať. Čím budú starší, tým budú na svojho otca pyšnejší. Lucas a Zarka majú svoju mamu. Majka Demitrová bude musieť byť dosť silná, aby všetku tragédiu zvládla.

Žiadne súcitné slová, len milosrdný čas zacelí všetky rany. A plač, za ktorý sa nikto nemusí hanbiť. Paľo by bol určite rád pri tom, ako sa jeho deti po prvý raz zaľúbia, na ich stužkovej aj promócii. Určite by raz ako pyšný otec viedol dcéru k oltáru. To všetko v dospelosti budú jeho deti vedieť. Rovnako ako budú vedieť, že ich ocko je vždy pri nich. A keď sa pozrú na nebo, nájdu svoju hviezdu...