Dvaja z legendárneho tria Igor Liba a Vincent Lukáč žijú dnes v Košiciach. Igor si tam založil hokejovú akadémiu, v ktorej pracuje ako manažér i tréner. Populárny Vinco čaká na dôchodok a Dárius Rusnák začal pracovať v súkromnej firme v oblasti gastronómie, kde robí riaditeľa marketingu a ľudských zdrojov.
Kým prví dvaja sa pravidelne stretávajú v Košiciach, Daro, ktorý žije v Bratislave, je odkázaný len na príležitostné stretnutia. Takým je napríklad to dnešné v Jihlave, kde si legendy zaspomínajú na titul majstrov sveta.
Lukáč ako vták ohnivák
„Výhodu sme mali v tom, že náš tím hral dlhšie spolu. Po striebre v Sarajeve v roku 1984 síce odišli Pouzar a Černík a tesne pred MS v roku 1985 sa ešte zranili aj Klíma a Rosol, ale fungovali sme na základe vynikajúcej partie,“ spomína kapitán tímu Rusnák. Núdza nebola ani o humorné situácie.
„Pár dní pred šampionátom bolo Igorovi s Vincom zle od žalúdka. Tréner Bukač si ich zavolal a povedal im, že sú tvrdí chlapi a že vie, ako sa doma liečia... Nalial im teda borovičku s korením a bolesti ustúpili. Už počas MS v jednom zápase schytal Lukáč tvrdú strelu do rozkroku, dva zápasy bol mimo, ale pani Mojžišová (domáca v hoteli, kde tím býval - pozn. red.) mu obkladala citlivé miesto zemiakmi, čo mu zjavne pomohlo. Vtedy mu prischla prezývka vták ohnivák,“ zasmial sa Rusnák.
Pocta od Tichonova
Liba s Lukáčom v metropole východu často debatujú o hodnotových zmätkoch v spoločnosti, o košickom hokeji a zaspomínali si aj na staré časy. „Neviem si predstaviť väčšiu poctu ako od legendárneho Viktora Tichonova, ktorý po ZOH v Sarajeve povedal, že sme boli lepší ako Makarov - Larionov - Krutov. Veľký tlak bol na nás aj na MS v Prahe, ale boli sme šťastní, že sme to zvládli,“ konštatoval Lukáč.
„Bukač a Neveselý pripravovali našu generáciu štyri roky. Formovali sme sa ľudsky i hokejovo. Poznali sme sa ako jedna rodina,“ zaspomínal si Liba.
