Fanúšikovia medzitým zvádzali boj o kúsok tieňa. Ani dusné počasie ale nemohlo nikomu v červenom tričku, žltej šiltovke a s vlajkou omotanou okolo pása vziať chuť vydržať a zamávať osobne národnému tímu.

"Iker!" "Nie. Iniesta!" dohadovali sa o tom, kto je lepší hráč, dve mladé dievčatá pomaľované od hlavy až k päte španielskymi farbami.

Avšak nielen mládež dorazila na hlavné triedy privítať svoje idoly. "Prišiel som, aby som videl na vlastné oči Torresa," prezradil tridsaťdeväťročný Tomas Perez, ktorého sprevádzala aj manželka s deťmi smerom na Paseo del Prado, jednu z hlavných tried hlavného mesta.

Po ceste sa červená výprava dočkala aj blahoželanie od starostu metropoly Albertom Ruiz-Gallardóna. Ten označil "chlapcov trénera Vicente del Bosqueho" za najlepších spomedzi všetkých generácií v histórii španielskeho futbalu.

Autobus vyštartoval s hráčmi od paláca Moncloa, sídla španielskej vlády, úderom 19. hodiny. Potom pretínal najznámejšie miesta metropoly. Vydal sa cez námestie Plaza de Espaňa, ďalej k námestiu Cibeles a křižoval bulvár Gran Vía až smerom k epicentru masívnych osláv v okolí rieky Manzanares. Tam už fanúšikovia čakali od popoludňajších hodín, aby získali najlepšie miesto pre večerné oslavy s tímom "La Roja".

Španielska futbalová federácia spolu s madridskou radnicou prichystala na mieste program vrátane množstva koncertov v podaní miestnych interpretov, ktorí krátili čakanie na slávnostný okamih. Toho sa ale mnohí nakoniec ani nedočkali. Už hodinu pred príchodom španielskych hrdinov na samotné miesto činu vyzývala polície fanúšikov, aby k mostu u rieky Manzanares ďalej neprichádzali. Podľa odhadov španielskej televízie Telecinco, ktorá vysielala zábery z Madridu v priamom prenose, tam už vtedy bolo okolo tristotisíc ľudí.