Ako ste k práci komparzistky dostali?

Jeden rockový klub, kam chodievame, uverejnil na sociálnych médiách oznam, že štamgasti majú šancu robiť komparz vo filme Bohemian Rhapsody. Stačilo poslať fotky na e-mailovú adresu, na základe ktorých nás&nbsp;potom zavolali do štúdia, aby nás poriadne odfotili. A&nbsp;keď nás už mali v&nbsp;databáze, začali mi chodiť aj ďalšie ponuky, ako tá na Fantastické zvery 2.

Aké kritéria musí človek pri komparze spĺňať?

Platí, že čím obyčajnejšie človek vyzerá, tým lepšie.Ja tým, že mám platinové vlasy, musím mať často nejakú nevýraznú parochňu, aby som zapadla do davu. Pointa komparzistov je, že majú tvoriť krovie a&nbsp;určite nechať vynikať hlavné postavy.

Od čoho závisí, či Vás obsadia?

Komparzová agentúra dostane konkrétne zadanie, pri Bohemian Rhapsody, napríklad, hľadali mužov a ženy s dlhými vlasmi, ktorí sa dali ľahko pretvoriť na rockerov 70. a 80. rokov. Takýto filter dajú do databázy a tým, čo prejdú, pošlú e-mail, či sú voľní, napríklad, na 5. až 11. januára. K dispozícii musí byť vtedy človek po celý čas, takže sa to opäť pretriedi. Nakoniec sa môžu vyskytnúť ešte nejaké ďalšie špecifické požiadavky, napr., či sú záujemci ochotní dať sa ostrihať. Keď sa prebojujete až do konca, je to len o šťastí. Ten systém však nie je jasný nikomu z nás. Mala som kamarátov, ktorí vyzerali tak, že mohli ísť rovno nakrúcať rockových fanúšikov Queenu, no nevybrali ich. Na druhej strane som tam videla mužov, ktorí vyzerali ako Harry Potter, len ich napchali do kožených nohavíc s hadím vzorom, obuli do kovbojských čižiem a nalepili im fúzy. Toľko práce, a pritom mohli použiť ľudí, ktorí tak vyzerajú sedem dní v týždni. A aj tak nás poväčšine snímali zozadu. Myslím, že v tom výbere kandidátov žiadna logika nie je...

Ako sa začal Váš prvý deň „na pľaci“ Fantastických zverov 2?

Aj napriek dvom pripomienkam od agenta, nech nemeškám, som omylom nasadla na zlý spoj. Zúril. Odviezla som sa minivanom inej skupinky – štúdiá Warner Bros. ako nejaké plechové továrne rozmiestnené kade-tade. Hneď pri vchode som musela vyplniť trojstranovú prísahu o mlčanlivosti a odovzdať telefón aj s taškou a bundou. Oni mi za to dali kartičku s trojciferným číslom. Potom som prišla do kostýmerne – páni, tam to žilo!

Vyfasovala som béžovú látkovú podprsenku bez kostíc, ktorá robila z pŕs len akési sploštené langoše. To aby sme v kostýmoch z 30. rokov vyzerali autenticky. Biele alebo béžové tangáče sme museli mať už z domu. Keď ma merali, museli sa pomýliť, pretože mi nič nesedelo. Nakoniec ma však obliekli do čiernych hrubých šiat po kolená s čiernym hodvábnym sakom. Všetky sme navyše dostali čierne vzorované pančuchy a čierne topánky na vysokom opätku. Potom výber klobúka – boli ich tam stovky, nakoniec som dostala taký s tmavozeleným pierkom a prízvukovali mi, nech ho strážim ako oko v hlave. Patrila som do skupiny nazývanej „Acolytes“, aj keď som vôbec netušila, čo to znamená...

Potom ma vzali do maskérne, kde bolo asi 40 stolov a na stenách viseli plagáty žien z 30. rokov. Hotový raj! Mejkap mi spravili krásny a doplnili ho avantgardným účesom, ako keď princezná Leia navštívi kaderníka Grety Garbo. Len smola, že ma tak nikto známy nevidel, pretože na fotky bol prísny zákaz. Mohla som maximálne dúfať, že sa raz na obrazovke mihne sekundová rozmazaná škrvna, o ktorej budem svojím potomkom hovoriť, že to bola moja úspešná herecká kariéra.

Pokračovanie nájdete na nasledujúcej strane &gt;&gt;

Z maskérne ste išli rovno pred kameru?

Nie, ale schválili ma a dostala som e-mail s inštrukciami. Nakrúcanie bolo až na ďalší týždeň skoro ráno. Odchádzal veľký autobus, a to na minútu presne o 5:00. Na križovatke som potom videl dvoch chalanov, ako na nás o 5:02 mávali, ale neskoro. Nezastavili sme. Nesmeli sme si brať žiadnu elektroniku, veľké tašky, pírsing... tolerovala sa len priesvitná igelitka s knihou, lieky alebo jedlo, ak mal človek alergie. Inak sme raňajky, obed kávu, čaj a vodu dostávali. Mali sme byť čerstvo okúpaní a s umytými vlasmi, ale bez použitia vlasových produktov.

Vedeli ste už od začiatku, v akom filme budete účinkovať?

Naivne som si myslela, že film Voltaire, do ktorého ma zobrali, je skutočný názov filmu. Ale keďže sa na nakrúcaní dosť klebetilo, asi o&nbsp;dva dni ma niekto osvietil, že ide o&nbsp;Fantastické zvery 2. Niektorí komparzisti mali v&nbsp;štábe svoje tajné zdroje, takže o&nbsp;informácie z&nbsp;druhej ruky nebola nikdy núdza.

Predpokladám, že Vás zaviezli opäť rovno do kostýmérne.

Áno. Každý sme dostali svoj kód, ktorý sme si museli zapamätať. Môj bol AMP429. Na raňajky nás pustili až po odovzdaní telefónu. Jedlo sa v obrovskom bielom stane s dlhokánskymi stolmi. Niektorí už mali na sebe svoje čarodejnícke kostýmy, iní boli v civile. Nestihla som dojesť ani tretie sústo, keď sa z megafónu ozvalo, že sa máme ísť prezliecť. V kostýmerne mala každá žena vlastnú kostymérku: zapínali podprsenky, navliekali pančuchy a všemožne sa nás snažili nacpať do sťahujúceho spodného prádla. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa z mojich pŕs, ktoré vyzerali ako dve jabĺčka, stali vďaka handrovej podprsenke dve šišky z nevykysnutého cesta. Šaty boli také úzke, že som nedokázala zdvihnúť ruky; vraj preto, že kedysi boli ženy drobnejšie. Všetko bol totiž originál a stál majland. Sami sme si preto nemohli ani zapnúť gombík.

Potom ma poslali do maskérne, kde robili aj účesy, ale keďže ženská bola plná, musela som do mužskej. Každý sme dostali kartičku s menom a fotkou z prvého dňa, kde bolo do detailov napísané, ako máme vyzerať pred kamerou. Niekedy však bolo problematické dosiahnuť v kratšom časovom intervale rovnaký výsledok – a navyše to robil iný človek. To bol aj môj prípad. Trápili sa so mnou dve asi hodinu aj pol. Niektoré ženy si však na pľac prepašovali vlastné líčidlá a neskôr sa „vylepšili“, aj keď mali vyzerať ako dámy z 20. a 30. rokov. Maskéri niektorým ľuďom pridávali tetovania, iným ich predlžovali. Ďalším zasa zakrývali. Vraj to záviselo od toho, či daná osoba pôsobila ako niekto, kto by v 30. rokoch tetovanie mal alebo nie.

Zhruba 500. Po mejkape a účese nás vyhnali do zimy len v kostýmčekoch a v kartónových krabiciach doniesli občerstvenie. Ľudia sa na to hneď vrhli, chlapi si nenásytne strkali do oblekov balíčky keksov, ženy si zasa hystericky pritláčali na prsia, aby odniesli viac. Niekto potom zahlásil, aby z davu vystúpili komparzisti s označením „Acolyte“. Bolo nás asi 15, aj keď nás malo byť dvakrát toľko. Potom vysvitlo, že polovica z nás tam nepatrila. Kľúčom boli čísla, ktoré nám dali pri príchode. Ale nikto to nepochopil. Niekedy nás všetkých 500 líčili a upravovali aj štyri hodiny len preto, aby nám o šiestej zahlásili, že nás dnes nebudú vôbec potrebovať.

Na ktorú scénu z filmu Vás teda potrebovali?

Na tú v amfiteátri, takže sme asi dve hodiny čakali, kým to pripravia. Vstávali sme síce o tretej ráno, ale minimálne do 11-tej nás nepoužili. Príchod na scénu vyzeral ako sťahovanie národov. Na amifteáter sa liezlo po 3-poschodovom lešení. Hneď, ako sme sa usadili, nás ešte začali naposledy upravovať. A zasa sme čakali. Samotné nakrúcanie bolo vyčerpávajúce. Každý deň sme robili to isté: mali sme predstierať, že sa navzájom spolu bavíme, no nesmeli sme vydávať žiadny zvuk. Vždy niekto zakašľal, zaspal alebo zabudli zapnúť reflektor či nejaký mikrofón nefungoval. Opakovali sme to do čistého zblbnutia.

V tej scéne účinkoval aj Johny Depp...

Týždeň sa o tom šuškalo. Keď nakoniec prišiel, vyzeral ako spevák skupiny Scooter so slepými očami. Moje libido kleslo pod bod mrazu. Podľa pokynov som počívala jeho čarodejnícky príhovor a rozmýšľala, či som vyššia ako on alebo či mu fakt odfarbili vlasy na blond. Jeho monológ trval asi 10 minút a musí sa uznať, že neurobil žiadnu chybu. Ako všetko, museli sme to však opakovať celý deň dokola. Najprv sa tváriť rozrušene, potom zdesene. Kým to všetci pochopili a začali robiť naraz, uplynuli asi tri dni. V umelo vytvorenom amfiteátri sme strávili dva týždne. Hneď, ako sa vypli kamery, hlavné hviezdy zmizli v zákulisí, aby ich nikto nemohol otravovať. Mali sme aj unikátne čarodejnícke prútiky z filmov o Harrym Potterovi, ale len asi 200 z nás. Boli veľmi vzácne a asi 6-krát nám prízvukovali, že ak nejaká palička nebude vrátená, nikto nepôjde domov. Moja bola z čiernej gumy a vyzerala ako pelendrek z kolotočov.

Aj ste s nimi niečo robili?

Mali sme nimi akože zmraziť čarodejnícku políciu, ktorá prišla na scénu. Inštrukcie boli, že paličkou elegantne švihneme smerom od srdca k polícii a&nbsp;potom budeme držať vystretú ruku s&nbsp;paličkou stále namierenou na hlavu nejakého policajta. Kým to pochopilo 500 nevyspatých ľudí rôznych národností... Jeden chlapík nado mnou držal paličku ako nožík na zabíjačke a robil agresívne výpady. O niekoľko radov nižšie asi 60-ročný „čarodejník“ paličku nemal, teda prútik, nemal – a teda nesmel robiť nič –, no silou-mou sa nadiaľku snažil čarodejníckej polície zbaviť akýmisi kung-fu pohybmi. Vtedy som sa zhlboka nadýchala a povedala si, že dnes tak skoro neskončíme...

A platovo sa Vám to oplatilo?

Niektorí sa zámerne túlali, aby si zarobili nadčasy, keďže zárobok sa počítal až do chvíle, kým sme odmaľovaní a prezlečení neodišli zo štúdia. Raz sme si takto zarobili všetci, keď niekto nevrátil svoju paličku. Ľudia kričali: „Vráťte tú sku*venú paličku“. Autobusári na nás vonku pokojne čakali, opretí o svoje autobusy, a fajčili. Asi mali tiež platené nadčasy. Hodinová mzda nebola až taká zaujímavá, ale za dlhý deň si komparzista mohol odniesť zhruba 250 libier (278 eur). Raz ma v jednej scéne posadili vedľa fádneho, bucľatého chlapčiska. Hral aj v Harrym Potterovi, na filmovaní bol vraj každý týždeň po celý rok a zarobil si 50 tisíc libier. Jeho kamarát navyše dostal úlohu, pri ktorej sa jeho tvár vo filme zobrazila. Za dvojsekundovú scénu dostal ešte 35 tisíc navrch.

A z Deppa ste mali aký dojem?

Bolo vzrušujúce vidieť ho zo vzdialenosti 10 metrov. Ale to len prvých päť minút, potom sme si rýchlo zvykli. Raz som sa rozprávala s jednou maskérkou, ktorá ho videla, keď si išla zapáliť cigaretu. Keď sa vraj na ňu pozrel, prišlo jej trápne čumieť na neho a nevedela, čo má robiť. Vraj je však veľmi milý, žiadna „diva. Spomenula, že si nemyslí, že bil svoju exmanželku Amber, ako sa písalo, vraj to nemal v očiach – a že ak aj berie drogy, tak skôr niečo ľahké, ako marihuanu. Ešte mi vravela, napríklad, že v týchto štúdiách nakrúca nové Mission Impossible Tom Cruise, každý deň prilietal na pľac svojou helikoptérou.

Boli tam ešte nejakí Slováci?

Keď som raz čakala na lavičke na odvoz, prisadla mi sukňu akási blondínka. Ospravedlnila sa slovami v angličtine, že má „veľký zadok“. Začali sme sa baviť a o polhodinu neskôr sme si sadli vedľa seba do autobusu. Spýtala sa ma, odkiaľ som. Odpovedala som: „From Slovakia“. A ona, že tiež. Potom sme sa už bavili po slovensky.

Takže účinkovanie vo Fantastických zveroch 2 hodnotíte pozitívne?

Som za to veľmi rada, videla som film aj z opačnej strany, kam sa divák len tak ľahko nedostane. Boli to však fyzicky skutočne náročné dva týždne. Každý deň mi v zime o tretej ráno zazvonil budík a pýtala som sa samej seba, či mi to fakt stojí za to. Všetci sme boli permanentne nevyspatí. Posledné tri nakrúcania nakoniec zrušili, ale pred Vianocami zavolali, že nás ešte potrebujú. Deň predtým som dostala vysokú teplotu. Písala som agentovi, že to nedám, a ona na to, že si mám dať paracetamol a určite prísť. Sotva som prešla do kúpelne. Vonku bol december, nakrúcalo sa celý deň až do siedmej. Ráno som teda písala, že dnes neprídem, ale skúsim to vypotiť a prísť na tie ďalšie dva dni. O niekoľko hodín som dostala odpoveď, že už nemusím chodiť vôbec.

O ďalších Petriných zážitkoch sa môžete dočítať <a href="https://www.facebook.com/peculiarpetal/" target="_blank" rel="noopener">na jej facebookových stránkach.</a>

Teraz, keď viete, aké je pozadie filmov – vyskúšali by ste si to?

VIDEO: Fantastické zvery 2 v slovenskom znení:

VIDEO Slovenka si vo filme zahrala s Johnnym Deppom: Drsný pohľad na zákulisie nového trháku!

Plus TV

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

VIDEO Slovenka si vo filme zahrala s Johnnym Deppom: Drsný pohľad na zákulisie nového trháku!

Súvisiace články

Príbeh Harryho Pottera sa neskončil, autorka zverejnila pokračovanie

Slovenský kaskadér si zahral v seriáli Hry o tróny aj v Hviezdnych vojnách

Noc tušení a prekvapení: Oscary sa zmenili na boj proti Trumpovi a obhajobu migrantov

Nominácie na tohtoročných Oscarov sú známe: Ktorý film má šancu odniesť si najviac zlatých sošiek?

Fanúšikovia Harryho Pottera chystajú film o pôvode Voldemorta. Bude to bomba

ŠOK pre filmový svet: Slávny herec dostal po 15 rokoch z Pirátov z Karibiku "padáka"! Tento rok dostáva jednu ranu za druhou...

Plus TV

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život