Ako Avantasia strávila sviatky? Dali ste si prestávku alebo sa „tvrdo makalo?“

– Ja som sa pred Vianocami venoval najmä propagácii šou, ale dávali sa, napríklad, dokopy rekvizity pre stage (pódium). Na tom sa ale priamo nepodieľal, dával som im skôr názor v štýle: „Nie, nie, nerobte to takto, radšej to urobte inak.“ Skrátka, s produkčným tímom sa nenudíme.

Takže neriešite len to, ako to bude celé znieť, ale aj ako to bude vyzerať.

– Samozrejme, v konečnom dôsledku som to ja, kto je zodpovedný za to, aby to vyzeralo úžasne. Ale nekafrem im do toho, len hovorím veci ako: „Pozor, tu budú bubny, tu zas bude platforma...“ a podobne. Takže som do celého procesu zapojený, ale sám nič nestaviam.

Pre fanúšikov je Avantasia epické orchestrálne dielo, ale ako ju, ako autor, vnímate vy?

– Je to moje hudobné kreatívne ihrisko. Kompletná sloboda. Je to rodina či kmeň. Môžem realizovať všetky svoje nápady a spolupracovať so svojimi hrdinami. Znamená to, že môžem ísť do svojho štúdia v suteréne, ktoré som vybudoval pred dvomi rokmi a robiť tam hudbu. To všetko pre mňa Avantasia znamená. V tomto momente... je to väčšina môjho profesionálneho života.

Koncert formácie Avantasia, Tobias Sammet v strede.
Koncert formácie Avantasia, Tobias Sammet v strede.
Zdroj: Avantasia/Facebook
Keď už hovoríme o profesionálnom živote – ako sa za tých 26 rokov Vašej kariéry zmenil?

– Čím ste starší, tým viac si musíte dávať pozor na svoj hlas. A to ja robím – a teším sa za to. Myslím si tiež, že mám dnes silnejší hlas než, povedzme, pred ôsmimi či desiatimi rokmi. Viete, nikdy som nebol fajčiar, ale príležitostne som si zapálil. Lenže tých príležitostí pribúdalo a pribúdalo... a tak som s tým počas turné ´Age of the Joker´ sekol. A to môjmu hlasu prospelo. Tiež si myslím, že dlhé koncertné šnúry hlasu škodia.

Akým spôsobom presne nadmerné koncertovanie škodí?

– Technicky môžete byť tým najlepším spevákom na svete, ale vždy sa stretnete s tým, že nebudete môcť spraviť to, čo práve v tej chvíli váš hlas potrebuje. Napríklad, keď prechladnete. Každý učiteľ hudby vám povie: nespievajte, keď ste chorí. Ničíte si tým hlas. Ale čo spravíte, keď viete, že ste predali 5 000 lístkov? Sedíte v hotelovej izbe a viete, že váš hlas je preč. Ale 5 000 ľudí precestovalo stovky kilometrov, aby si vás mohlo vypočuť. Pozriete sa z okna a čo vidíte? Tie drahé autobusy pre kapelu a spevákov, ktoré platíte. Vidíte kamióny s technikou. A zasa tie tisíce ľudí, ktorí tam čakajú v rade na vašu šou. Každý vám povie: Nechoďte na pódium. Ale vy tam AJ TAK pôjdete. A budete spievať. A nie na playback – ten som za celý svoj život nevyužil ani raz. Niekedy to poseriete, ale nedá sa to nijako obísť.

„Či som sa zmenil? Áno. Pred 20 rokmi som mal všetko v pi*i!“
Tobias Sammet

VIDEO: AVANTASIA - Dying For An Angel (feat. Scorpions' Klaus Meine):

Naozaj nie je spôsob?

– Jasne, môžete vyjsť na pódium a povedať: „Som chorý, prosím, zľutujte sa!“ Ale je to ako keď vkročíte do klietky s levmi a poviete im, že dnes máte naozaj, naozaj zlý deň. Je to fakt podobné ako s krotiteľmi levov v cirkuse. Ak dáte najavo strach, roztrhajú vás. Preto sa snažím nikdy sa neospravedlňovať. Skrátka, toto je maximum, čo vám dnes viem dať, berte alebo nechajte tak. Môžem ale povedať, že hej, mal som dni, kedy som spieval naprd.

A kedy to bolo?

– Napríklad počas šou s mojou skupinou Edguy v Španielsku, tesne predtým, než som dostal chrípku. Úplne som stratil hlas. Bolo to zhruba pred 12 rokmi, nejako tak. Ale keď sa s tým zvládnete popasovať, NIČ vás už nevystraší. Z môjho hrdla sa sotva drali nejaké zvuky, ale vtipkoval som, tancoval a skákal, nechal spievať ľudí. Myslím, že som bol celkom vtipný, takže si ľudia ani nevšimli, že som nespieval.

Takže tá opatrnosť s koncertovaním, je to celé len o Vašom hlase?

– Nie, nechcem päť mesiacov v roku koncertovať hlavne kvôli tomu, že mám rodinu. A v druhom rade... pre speváka je to aj deprimujúce, toľko chodiť na turné. Opäť sa vraciame k tomu hlasu, ale musíte oň neustále bojovať: nemôžete veľa rozprávať, musíte si dávať obrovský pozor a nosíte okolo krku šál. Skrátka, stane sa z vás osamotené, izolované, deprimované princiatko, ktoré je akurát tak na smiech.

„Je to groteska, je to zlovestné... takmer akoby to bolo z filmu Tima Burtona či zo sveta Edgara Alana Poea.“
Tobias Sammet

VIDEO: AVANTASIA - Lost In Space:

Váš hlas sa teda zmenil, ale zmenili ste sa nejako aj vy, ako človek?

– Či som sa zmenil? Áno. Pred 20 rokmi som mal všetko v pi*i! Keď máte 20 alebo 25, žijete okamihom a nestaráte sa, čo bude o 10 rokov.

Avantasia sa neodmysliteľne spája s príbehom. O čom je Váš nový album, Moonglow?

– Tých 11 piesní nerozpráva príbeh ako v nejakej novele, viete, nie je to kapitola jeden, kapitola dva, kapitola tri... Chcel som vytvoriť svet, do ktorého by som zasadil svoje pocity a emócie. Moonglow je o stratenej entite, o tvorovi, ktorý sa nachádza v prostredí, s ktorým sa nevie stotožniť. Cíti, že tam nepatrí, do toho sveta plného jasu a žiaru... a tak hľadá úkryt a únik v temnote. Je to album veľmi inšpirovaný temným romantizmom, gotickými dielami, novelami z viktoriánskeho obdobia, najmä britskými autormi ako Arthur Machen. Tento album mi pomohol dostať zo seba veci, ktoré ma „ťažili na hrudi“, písať o nich trochu s nadhľadom. Je to groteska, je to zlovestné... takmer akoby to bolo z filmu Tima Burtona či zo sveta Edgara Alana Poea.

Druhú časť interview nájdete na ďalšej strane >>>