Dieťatko z adopcie máte už 4. mesiac. Ako zatiaľ hodnotíte ten čas s ním?
- Mám pocit, akoby bolo s nami odjakživa. Je to veľmi zvláštne a už si neviem ani predstaviť, aké to bolo predtým. Neviem nájsť iný výraz ako „je to veľmi pekné“.
Keď sa prevalilo, že máte dieťa, netajili ste sa, že to bola pre vás úplná facka. Už ste si zvykli na nový režim?
- Veľmi nie, lebo sa stále mení. Zaujímavé, že človek nikdy nedostane manuál k dieťaťu (smiech). Podľa mňa by sa o tom malo viac hovoriť, lebo potom volám všelijakým kamoškám s otázkou, prosím ťa, je to normálne? Mám kamarátky, ktoré sú odborníčkami z rôznych oblastí a potom bežné mamy, ktoré ma vždy upokoja, že niekedy to dieťa jačí bezdôvodne a je to v poriadku. Vždy som si myslela, že na plač musí byť jednoznačný dôvod, ako napríklad hlad, nutnosť prebaliť, spánok či bolesť. Je krásne sledovať, ako sa dieťa vyvíja. Každý deň je iné a ide to veľmi rýchlo.
Je aj život iný?
- S Viktorom žijem už sedem rokov a za ten čas sa po byte pohybuje stále rovnako. Žiadna zmena, no to dieťa zrazu mení štýly, ako sa presúva. Je to veľmi pekné a zábavné.
Môžete už prezradiť, koľko má dieťatko?
-Nie. Kým nie je proces uzavretý.
Pri starostlivosti o bábätko vás vie Viktor plnohodnotne zastúpiť?
- Nemyslím si, že ma zastupuje. A áno, vie. Ale to nie je zastupovanie, o zastupovaní sa dá hovoriť, keď matka dojčí. Toto je úplne iná „hra“. Sme absolútne rovnocenní, Viktor prebaľuje, všetko robí ako ja. On bol ten, ktorý mi vysvetlil, ako sa napríklad dáva nosič, ako sa dáva vajíčko do auta – vysvetľoval mi všetky technické veci, jednoducho si ich naštudoval.
Komu zvyknete volať, keď sa potrebujete s niečím poradiť?
- Napríklad kamarátke Hanke Lasicovej, sme v kontakte, ale ona už má väčšie baby. Občas sa jej však spýtam, či to alebo ono jej dievčatá tiež robili, hlavne, keď boli malé. A ona mi vždy odpovie, jasné, je to úplne normálne a budú to robiť do šiestich rokov.
MÓDNE FOTKY ADELY IBA V PODPRSENKE NÁJDETE TU >>
Počas prenosov Let's Dance vám so strážením pomáhajú rodičia. Ako ste sa na to s nimi pripravovali?
- Robili sme skúšobné situácie, ale dávkovane. Najprv sme boli všetci spolu. Čím častejšie sme s nimi boli, či už u nich na návšteve, alebo keď boli oni u nás, cítila som vnímanie, že áno, toto sú ďalší členovia našej „svorky“. Najväčšiu radosť má však dieťatko, keď sa zjavíme my. Vidím inú reakciu, ale je to v poriadku a som za to veľmi vďačná, lebo si myslím, že to robí veľkú radosť aj mojim rodičom.
Ako vás zmenilo materstvo?
- Neviem to presne definovať. Určite som v úlohe človeka, ktorý cíti veľkú lásku, potrebu ochraňovať a starať sa. Či to znamená, že som už ako matka, neviem, asi áno. Skôr to však vnímam ako nejaký veľmi silný vzťah. A ako ma to zmenilo? Nad viacerými vecami už mávnem rukou, nie sú podstatné. Lebo človek veľa nestíha, často som veľmi unavená, takže človeka to v konečnom dôsledku nejako oslobodí. Aj život ide ďalej bez toho, aby som odpísala na nejaký mail.
