Hovorí sa, že človek s boľavou dušou sa ťažšie bráni chorobám. Zrejme tak to bolo aj v prípade ťažkej chrípky Emílie Vášáryovej pred dvomi rokmi, keď ples v historickej budove SND nečakane prišiel o každoročnú elegantnú ozdobu. Iba úzky okruh ľudí vtedy vedel, že chorý je aj jej manžel, kostýmový výtvarník Milan Čorba (†72). Žiaľ, jeho ťažkosti sa neliečili vitamínmi a aspirínom, ale chemoterapiami. O štyri mesiace, v máji, prišiel koniec. Odvtedy sa herečka na plese neukázala a jej meno tento rok prvý raz ani nefigurovalo na zozname členov čestného plesového výboru.
S Milanom Čorbom tvorili ukážkový pár.
FOTO: Plus JEDEN DEŇ/ROBO HOMOLA
Hovorí, že sa už nevie smiať... Ak chrípka súvisela s trápením milovaného muža, nebolo to prvý raz, keď psychika dokázala potrápiť jej telo.
Plakala nad synom
V živote sa Emília Vášáryová nautierala sĺz a nabojovala so svojimi strachmi naozaj dosť. Niektoré sa pritom môžu zdať až bizarné. Napríklad momenty, keď stávala nad postieľkou vytúženého prvorodeného syna Tomáša, ktorého porodila prvému manželovi, a plakala. Nie však od materinského šťastia, ale preto, lebo si uvedomila, že jej dieťa raz zomrie. „Bola to strašná predstava,“ priznáva v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom s názvom Emília Vášáryová – Pr(a)vá dáma.
Ochorela zo školy
Úzkosť a pocit nešťastia ju dohnali do nemocnice hneď na začiatku štúdia herectva. Z duše ho totiž nenávidela. Túžila po štúdiu jazykov, ale pre strýkovu emigráciu jej hrozilo, že ju nepustia ani len k maturite a v Banskej Štiavnici, kde žila, pôjde do textilky Pleta za šičku. Keďže rektor VŠMU prisľúbil jej otcovi učiteľovi, že ak urobí skúšky, umožní jej študovať, na výber nemala. Napriek tomu sa vzpierala nasadnúť do auta, keď ju mal otec odviezť do Bratislavy na prijímačky. „Zaprela som sa do dverí a vtedy mi vylepil facku. Druhú v živote,“ spomína. Tú prvú dostala, keď odmietala ísť na stužkovú, pretože už vtedy nemala rada zábavy a večierky.
V Balade o siedmich obesených (1968) ukázala prsia. „Nevedela som si predstaviť, ako to môj manžel prežije. Našťastie sme vtedy nemali televízor.“
FOTO: ARCHÍV
Na VŠMU trpela: „Bola som taká nešťastná, až som z toho ochorela. Prvý rok som takmer nejedávala, žila som na keksoch Marína a bonbónoch s názvom Italské dražé,“ hovorí. Jedného dňa v divadle na schodoch odpadla. Nie však od hladu: „Malo to psychosomatický pôvod. Úzkosť, trápenie… Mesiac som ležala v nemocnici. Chcela som odísť zo školy.“ Našťastie, vydržala a dvadsiate prvé narodeniny už oslavovala na filmovom festivale v Cannes ako hlavná hviezda oceňovaného filmu Až príde kocúr (1963). Napriek tomu ešte dlho, aj ako členka SND, dávala najavo, že povolanie herca je nedôstojné a zbytočne sa zbožšťuje.
Zničujúca žiarlivosť
Stres z herectva bol však asi slabým odvarom oproti psychickej aj fyzickej nepohode v prvom manželstve s doktorom Ivanom Horským. Paradoxne, do tohto stresu ju postrčil iný: „Prišli ruské tanky, bola som vystresovaná, nevedela som, čo bude so mnou, asi som podvedome hľadala ochrancu. Doktor Horský bol impozantný muž,“ spomína Emília Vášáryová. Navyše, lekári jej povedali, že po chorobe nebude mať deti, a on bol vdovec po jej spolužiačke z VŠMU, s malou dcérkou Evičkou.
Prvé manželstvo jej šťastie neprinieslo.
FOTO: ARCHÍV
Napriek tomu, že jej otcovi, ktorého milovala a uznávala, sa jej vzťah od začiatku nepozdával, hrnula sa do svadby: „Vedela som len jedno – na svadobnej hostine chcem mať gaštanové pyré, lebo to býval u nás doma v Štiavnici jesenný zákusok.“ Otcove obavy zahnala tvrdením, že to skúsi kvôli Evičke a ak to nevyjde, do pol roka sa rozvedie.
Na Silvestra v práci: Takto Vášáryová zaháňa smútok za manželom
Kým sa oslobodila od žiarlivého manžela, ktorý ťažko znášal aj to, keď sa na ňu niekto na ulici usmial, prešlo sedem rokov.
Zažila však aj pekné chvíle, hlavne na začiatku. Rozhodne k nim patrilo aj tehotenstvo. Gynekológ, pracujúci v tej istej nemocnici ako doktor Horský, naordinoval vychudnutej mladej žene terapiu poriadnym mäsom a stal sa zázrak...
Vystrašila vlásenkárku
Keď zomrel otec, ktorému sa zverovala s trápeniami, bola v koncoch: „Zavalili ma zdravotné problémy. Vypadali mi vlasy. Vlásenkárka v divadle mi chcela nasadiť parochňu, nevdojak ma potiahla za vlasy a ostali jej v rukách. Odpadla, museli ju kriesiť.“ Začala chodiť po doktoroch, dostávala injekcie, ožarovania, vitamíny. „Až raz mi v Brne jeden starý múdry lekár medzi štyrmi očami povedal: Milostivá pani, tým vypadávaním vlasov vás organizmus varuje, že niečo nie je v poriadku. Neviem, čo to je a ani to nechcem vedieť, no vy, len vy jediná viete, čo to je. Áno, má na to vplyv aj smrť vášho otca, ale ten problém je hlbší. A ak to nevyriešite, váš stav sa bude zhoršovať, začnú vám zlyhávať obličky, žalúdok, pečeň. A nijaké vlasy vám nenarastú...“ Pacientka dobre vedela, že hovorí o jej manželstve.
„Dodnes neznášam, keď je na premiére niekto z mojich blízkych. Vtedy hrám strašne, neviem sa sústrediť, hanbím sa…“
FOTO: Ján Šperka
Ničota
Herečka dokonca tvrdí, že v osobnom živote jej šlo doslova o život. Jedného dňa odišla s dvoma kuframi, deťmi Tomášom a Evičkou za kolegom, dôverníkom a láskou Milanom Čorbom, ktorému sa takisto rozpadol vzťah. V tom čase s ním už čakala syna Juraja. Ich šťastie trvalo tridsaťšesť rokov.
„Nemyslela som si, že prežijem svojho Milana... Mám pocit, že už presluhujem,“ hovorí v knihe herečka. Slov o viere, že sa raz stretne s milovaným mužom, v nej nenájdete: „Dúfam, že to, čo bude, bude čistá ničota.“ Čakanie na ňu jej pomáha zvládnuť práca.
