„Bola som prváčkou na konzervatóriu, vo vrecku som mala zmluvu člena SND už dva mesiace, vonku šli dejiny, veď prebiehal Víťazný február, a ja som si to ani len nevšimla,“ spomína na svoju premiéru na najväčšej slovenskej divadelnej scéne Kráľovičová.

„Premiéra Molièrovej Školy žien v ústrednej role Agnesky, po boku intendanta všetkých slovenských divadiel Andreja Bagara bola mojou hereckou univerzitou. Režisér Karol Zachar mi dokonca vlastnoručne spísal, namaľoval a zviazal Desatero pre mladé devy, dodnes mám tú knižočku, s ktorou som zobrazená, kdesi schovanú,“ vraví Marína, ako pani Kráľovičovú volajú.

Recept na kondíciu

Ako sama vraví, za tých 65 rokov zažila ako herečka všetko. Víťazstvá a pády, skvelých kolegov aj veľké podrazy a zrady.

„Som šťastná povaha, že si pamätám to lepšie,“ prezradila. A ako to robí, že je stále v takej dobrej kondícii?

„Okrem genetiky môžem dať svoj recept. Je ním práca, tá mi trénuje čipy a pamäť aj fyzičku. Skúste si párkrát pobehnúť po javisku novej budovy SND alebo doputovať do šatne či maskérne!“ smeje sa herečka, ktorá stále srší skvelou náladou.

Inak nevie žiť

S hrou Kto zhasol svetlo sa chystá ešte raz prejsť všetky kultúrne stánky, ktoré pravidelne navštevovala so Slovenským národným divadlom.

„Minule sa ma zase jeden kolega pýtal, či mi treba takto sa stále naháňať. Lenže ja inak žiť neviem. Isto, divadlo sa bezo mňa ľahko zaobíde, ale ja bez divadla nie,“ vyznala sa zo svojej lásky k hereckému kumštu Marína a dodala, že sa teší, že s mladými kolegami si zahrá v žánri, s ktorým sa doteraz míňala – v konverzačnej komédii.