Herec Tomáš Maštalír o svojej mladosti: Prešiel som si asi všetkým, čím sa len dá!

Preto, prečo prikyvujem na ostatné projekty – páčil sa mi príbeh, páčila sa mi postava, ktorú hrám, charakter, prostredie, v ktorom sa to odohráva. A tak isto som vedel, že na projekte pracujú skvelí ľudia. To sú veci, na základe ktorých sa rozhodujem vždy.

Dobre. Ja sa cítim dobre (úsmev). Dúfam, že to tak budú vnímať aj diváci.

Úplne základný rozdiel je ten, že v seriáli to hráme, predstierame, samozrejme, že sa snažíme, aby to vyzeralo ako naozaj, aby to bolo prirodzené a autentické. A v tej reálnej škole je to reálne.

Nerozmýšľam takýmto spôsobom, nenazerám na postavu takto, že by som hľadal spoločné črty. Spoločné máme asi vek, výšku, váhu, farbu očí...

Nebol som ukážkový študent. V tom školskom veku som zažil všetko, čo k tomu veku patrí, čo patrí k tomu obdobiu. Prešiel som si asi všetkým, čím sa prejsť dá.

Školské časy sú najbezstarostnejšie. A čím je človek starší, je v tom dospelom svete, tak si to tým viac uvedomuje, že tie školské časy boli najbezstarostnejšie.

Ja som chodil na gymnázium, kde boli len triedy v ročníku, takže celé gymnázium malo len osem tried a bolo to tam také rodinné, komorné. Všetci sme sa tam poznali a keď sa už blížil záver štúdia, tak už dopredu mi začalo byť ľúto, že tam nebudem chodiť, takže posledného pol roka som absolútne „neblicoval.“ Využíval som každú možnosť, ísť do tej školy. (úsmev). A samozrejme, že som mal obľúbených pedagógov. Celý život som mal šťastie na triednych učiteľov. Mal som jednu profesorku slovenčiny, dejepisu a ruštiny, ktorá rada počúvala ako čítam nahlas. Čiže na literárnom seminári mi vždy kázala, aby som spolužiakom celé hodiny čítal nahlas z knihy. Mal som ju veľmi rád, aj ona mňa a veľmi mi pomohla na maturite, prehodiť ma cez ten plot.

To asi nie, ale mal som triedneho učiteľa na gymnáziu, ktorý bol na tej škole 30 rokov riaditeľom
a nejakým spôsobom stratil prax v učení. Bol to matematikár a mal pre ňu veľkú vášeň. On keď sedel v kabinete, tak si sám pre seba riešil príklady a ako hovorím, trošičku stratil prax v tom učení, pretože nie všetci sme mu rozumeli. Keď som odpovedal, tak on bol schopný mi nadiktovať v podstate celé riešenie príkladu. Vždy sa ma pýtal: „No tak, čo tam teraz dáme? No, čo? No, nič iné ako odmocnina. Tak dám tam odmocninu a potom čo? Aké znamienko dáme? No plus, že? Plus si dáme.“ Takže takto mi nadiktoval vždy celý príklad a posadil ma
s jednotkou. Len chudák mal potom vo štvrtom ročníku úraz a prestal nás učiť. Dokonca sme namiesto neho dostali iného triedneho učiteľa, matematikárku a to bol problém. To už sme mali potom všetci iné známky. Dokonca mi možno hrozilo, že neskončím školu. Matematikár som nebol. (úsmev).

Tým, že som od malička robil vrcholový šport, telocvik som mal rád. Čo sa týka chémie a fyziky, tak na základnej škole som nemal problém so žiadnym predmetom. Potom už na strednej som si z týchto predmetov musel každý polrok známku opravovať. Ale keď som už nad tým sedel a učil sa, zistil som, že sú to veľmi zaujímavé predmety. Nebolo mi to nejako extra blízke, samozrejme, že som to bral ako povinnosť, povinnosť nemať zlú známku. Ale vo voľnom čase si nezoberiem do rúk učebnicu chémie ani fyziky.

Snažím sa o to, aby mali, ale v podstate to nie je dôležité. Radšej by som im chcel pomôcť na ich ceste stať sa hercami, to je môj cieľ. Ak by ich nebavil čas, hodiny so mnou, asi by som mal menšiu šancu ich inšpirovať, tak isto by som mal menej dôvery. Ten vzťah je do určitej miery rozhodujúci, ale rozhodne nie je cieľom toho celého byť obľúbený u študentov. Máte voči nim nejakú zodpovednosť a ja by som v prvom rade chcel naplniť toto poslanie. A súvisí to, samozrejme, aj s tou dôverou, ktorú vo vás majú, dať sa viesť...

Príbeh každej epizódy je zaujímavo napísaný, je napínavý, vďačné je prostredie, v ktorom sa dej odohráva. Jedinečný je vzťah profesora Sama k študentom a naopak, je tam humor... Samozrejme si želáme, aby ľudia strávili pri televíznej obrazovke príjemný čas.

Mohlo by vás zaujímať: