Aké boli vaše prvé stretnutia s herectvom? Máte to v rodine?

Myslím, že babka robila ochotnícke divadlo, ale priznám sa, že si nie som vôbec istý, či aj moji rodičia mali skúsenosti v tomto smere. Môj prvý kontakt s herectvom bol ešte na základnej škole v ôsmom ročníku, keď sme začali inscenovať Soľ nad zlato, ale vtedy som odtiaľ zdupkal. Stále mi to počas prázdnin vŕtalo v hlave a potom, keď som bol prvák na strednej škole, tak sme robili krátku etudu na občianskej náuke o tom, ako správne komunikovať v rodine.

Robili sme scénku, že každý z rodiny chce ísť niekam inam na dovolenku a ako sa teda máme správne, rozumne dohodnúť na tom, kam sa pôjde. Na základe tejto scénky, ktorá mi išla celkom dobre, ma moja profesorka odporučila pani Juríčkovej, ktorá viedla Divadlo Výzva v Považskej Bystrici na gymnáziu. Tam už som na sebe pracoval intenzívne a veľmi ma to bavilo. Až tak, že som to šiel vyskúšať na vysokú školu a vyšlo to na prvýkrát.

Takže byť hercom nebolo vaším vysneným povolaním?

Nie. Chcel som byť najskôr smetiarom a potom kamionistom (úsmev). Ale nakoniec som veľmi rád, ako to všetko vyšlo, pretože pre človeka je najdôležitejšie, aby robil to, čo ho baví a ja som teda to šťastie mal a vyšlo mi to.

Čomu vďačíte za to, že vás ľudia spoznávajú na ulici a za to, že ste výborným hercom či moderátorom?

Príležitostiam, ktoré som dostal a správne ich uchopil. Že ma ľudia spoznávajú na ulici, za to vďačím seriálom ako Búrlivé víno či Mesto tieňov. A to, že som úspešným hercom, za to vďačím rodičom. Ako ma vychovali, aj keď oni vždy kládli dôraz na to, aby som bol dobrým človekom. To je aj podľa mňa podstatnejšie, ako byť úspešným hercom.

A v neposlednom rade určite vďačím aj gymnáziu v Považskej Bystrici, pretože škola dáva obrovský priestor na to, aby študenti robili to, čo ich baví. Profesori sú tam naozaj výborní. Nevenujú sa len svojmu konkrétnemu predmetu, ktorý vyučujú, ale všímajú si na deťoch aj to, k čomu majú sklony a dávajú im slobodu a voľnosť.

Búrlivé víno, v ktorom vás diváci mali možnosť vidieť naposledy, sa skončilo. Momentálne pracujete na nejakom novom projekte?

Momentálne som dokončil film Toman od režiséra Ondřeja Trojana. Je to ťažký žáner, česká dokumentárna dráma o udalostiach, ktoré sa diali v roku 1948. Tento film by sa do kín mal dostať budúci rok. Aktuálne je v kinách film o Milade Horákovej, kde som taktiež hral. Čo sa týka seriálov, tak budúci rok si ma diváci budú môcť pozrieť v Oteckoch a v seriáli Zamilované. Určite sa máte na čo tešiť (úsmev).

Ako vyzerá váš bežný deň?

Poviem vám, ako vyzeral môj deň dnes. Ráno som sa zobudil, zistil som, že som si zabudol nabiť mobil, tak som to okamžite musel napraviť, pretože o pol desiatej som už čakal ľudí z Liptovského Mikuláša zo Zoologickej záhrady Kontakt, ktorí doviezli malého čierneho leoparda a jaguára. Šli sme nakrúcať promo videá na blížiacu sa akciu. Potom ma jaguár uhryzol do nohy, našťastie, nebolo to veľmi do krvi. Potom som utekal domov vytlačiť zmluvy, ktoré podpísali. Nato som riešil rekvizitu brucha na naše Mikulášske fotenie, ktoré sa nám podarilo veľmi pekne vyfotiť.

Teraz sedíme na obede a robíme popritom rozhovor. Po vás mám ešte ďalšie stretnutie týkajúce sa filmu Toman, o ktorom som vám pred chvíľkou rozprával. Potom pôjdem domov, začnem riešiť ďalšie zmluvy a vybavovačky. Predpokladám, že s manželkou ešte budem riešiť dlaždičky a kachličky do nášho domu, pretože sa sťahujeme. O piatej idem do divadla, aby som bol na šiestu pripravený prejsť si texty. O siedmej začíname hrať predstavenie, končím okolo pol desiatej, pôjdem za právnikom doklepnúť zmluvy a budem rád, keď ešte stihnem doma s manželkou nejaký seriál.

Už začiatkom roka sa opäť objaví na televíznych obrazovkách.
Už začiatkom roka sa opäť objaví na televíznych obrazovkách.
Zdroj: Dávid Duducz

Kde si dobíjate baterky?

Večer, keď deti zaspia a sme s manželkou sami dvaja. Niekedy pozeráme seriál, inokedy riešime dom, vymýšľame deťom program, hľadám si nové auto, pretože budeme potrebovať asi dve, keďže sa sťahujeme preč z Bratislavy. Premýšľam aj nad motorkou, a tak špekulujem (úsmev).

Aký máte zlozvyk?

Nikomu to nehovorte, ale fajčím (smiech).

Aké roly sa vám hrajú najlepšie a, naopak, čo vám nie je po vôli?

Veľmi ma baví, keď môžem stvárňovať reálne postavy, ako to bolo napríklad vo filme Milada a Toman. Človek sa pritom naučí naozaj veľmi veľa. A tiež sa mi páči, keď ma režiséri nechajú vyblázniť sa pri jednotlivých postavách. To sa dá najmä pri seriáloch, zasahovať do deja a vkladať si tam to svoje. A čo mi nie je po vôli? Neviem si predstaviť, ako by som reagoval, ak by som musel hrať propagandistické hry pre politikov. Toto by bol problém pre mňa.

Ako sa hrajú erotické scénky?

Všetko si detailne opisujeme. Bez emócií si to všetko vyskúšame, nakreslíme si plánik a ten sa potom len snažíme naplniť emóciou. Čiže ja herečke poviem, keď ťa chytím za zadok, ty mňa za vlasy, potom si sem sadneme a dám ti dole tričko. To je všetko. Ako povedal Vincent Cassel: „Ja len viem, ako oklamať diváka.“ Toto používam a do veľkej miery je herectvo remeslo a umenie nastupuje až potom.

Máte dve dcérky. Zmenilo vás otcovstvo?

Som zodpovednejší. Vstávam skôr, dodržiavam termíny, chodím včas.

Humor a rodina sú pre herca najdôležitejšie v živote.
Humor a rodina sú pre herca najdôležitejšie v živote.
Zdroj: Dávid Duducz

Čo je pre vás najdôležitejšie v živote?

Rodina a humor. Rád sa smejem. S hocikým. Našťastie, rodina mi to poskytuje v plnej miere.

Ako by ste zhodnotili rok 2017?

Zažil som veľa pekného, ale aj ťažké chvíle som mal. Prvý polrok som bol veľmi veľa doma, lebo som si povedal, že sa budem viac venovať rodine. To, že je človek od rána do večera v práci a zarába peniaze pre rodinu, to sa neráta. Na jednej strane to bolo veľmi príjemné, že som bol doma, ale na druhej strane mi veľmi chýbala práca. Ale v tej správnej chvíli sme začali nakrúcať seriál Oteckovia, na ktorý sme sa pripravovali rok a pol. Lenže potom som bol s rodinou veľmi málo, čiže môžem povedať, že u herca ako keby neexistovalo ideálne nastavenie. Vždy je to tak, že herec buď leží, alebo beží.

Čo vy a novoročné predsavzatia? Dávate si ich?

Nedávam si ich. A keď, tak si nedávam také, ktoré viem, že by som nesplnil. Naposledy som si však dal jedno. Nebudem k sebe taký prísny, lebo to som veľmi. Čo odo mňa neodchádza dokonalé v mojich očiach, tak to podľa mňa nie je dokonale urobené. Som veľmi puntičkársky a často mi to spôsobuje problémy. Napríklad nie som spokojný s prácou, ktorú všetci ostatní oceňujú ako výbornú, ale mne tam prekáža jedna vec, a tak je to zlé. Takže som si povedal, že budem prihliadať aj na názor ostatných.

Ste označovaný za sexsymbol. Ako to vnímate?

Neprekáža mi to. Zvykol som si na to. (smiech).

Potrpíte si na svojom zovňajšku?

Potrpím, ale veľa chodím aj v teplákoch. Samozrejme, keď idem do mesta, tak sa inak oblečiem, ale to je normálna vec podľa mňa. Snažím sa nepreháňať to. Čo sa týka oblečenia, som skôr minimalista. Nechodím každý mesiac nakupovať do Milána. A čo sa týka výzoru, to je trošku zložité. Tým, že točím seriály, ktoré trvajú dlho, tak musím mať účes stále rovnaký. Takže si na vlasy extra nepotrpím.

Marián si vie zo seba poriadne vystreliť.
Marián si vie zo seba poriadne vystreliť.
Zdroj: Dávid Duducz