Ste čerstvo oddýchnutá z dovolenky v Španielsku. Ktoré zákutia ste si nedali spolu s partiou ujsť?
Túto dovolenku v cestovnej kancelárii vybrala kamarátka Gabika Dzuríková a vopred sme si určili, že tento rok chceme vidieť Andalúziu. Problém bol jedine v tom, že ja mám rada dlhšie dovolenky, tak dvoj- až trojtýždňové, a táto naša trvala len osem dní. Bolo to síce dosť krátko, no nič neľutujeme. Pre mňa dovolenka nie je len ležanie pri mori. Krajinu musím spoznať a pochodiť si ju krížom- krážom.

Keďže vás bolo približne pätnásť, vedeli ste sa dohodnúť, ktoré miesta navštívite?
Jednoznačne áno. Do jedného hlasu sme sa zhodli, že chceme vidieť Gibraltár, keďže sme od neho neboli ďaleko. Prenajali sme si minibus so šoférom, no ešte pred návštevou Gibraltáru sme si pozreli starobylé mestečko Ronda. Celé je postavené na skale, kde boli neskutočné zrázy, s ktorých sa niektorým ľuďom poriadne zamotali hlavy. Pozorovať tieto strmé aj stometrové zrázy z kaviarničiek bol veľký zážitok. Síce sme so sebou nemali sprievodcu a ani bedeker, no moje rezervy o tomto miesta doženiem vďaka internetu teraz.

Pozreli ste si v Andalúzii aj svetoznáme býčie zápasy?
Býčie zápasy sme nevideli, no postavila som sa do stredu Corridy, ktorá bola z 11. storočia. Pozrela som si, odkiaľ púšťajú býky, no verím, že sa tam raz ešte vrátime a uvidíme zápasy naživo.

Spomenuli ste Gibraltár. Zapôsobilo na vás toto miesto na zemi, ktoré je len na skok do Afriky?
Veľmi. Najprv sme si poprechádzali mesto a kaviarničky, no nedali sme si ujsť ani Gibraltársku skalu. Išlo sa tam poriadnymi serpentínami, čiže to nebolo napohľad nič príjemné. Ja som si to však vychutnávala, lebo takéto veci, rovnako ako aj výška, mi neprekážajú. Cestou na skalu sme zastali na mieste, kde sme v diaľke videli africké Maroko a velikánske lode, ktoré mňa neskutočne fascinujú.

Nechceli ste si už, keď ste boli tak blízko, pozrieť aj Maroko?
Chceli, ale nakoniec sme si povedali, že tam pôjdeme možno budúci rok. Aj čo sa týka dovolenky na lodi, tak tú by som rada v budúcnosti absolvovala.

Čo hovoríte na otravné opice, ktorých je na Gibraltáre neúrekom?
To je kapitola sama osebe. Gibraltár je jediné európske miesto, kde žijú opice voľne a boli neskutočne drzé. Nemohli sme mať pri sebe ruksaky, ja som mala so sebou jedine mobil, na ktorý som si ich fotila. Nemohla som sa k ním však priblížiť veľmi blízko, lebo hneď na mňa syčali. No za ten pohľad zhora Gibraltáru to skutočne stálo.

Stala sa vám na cestách aj nejaká kuriozita?
Mňa zaskočilo, že keď sme prechádzali cez hranice, tak nás veľmi kontrolovali a museli sme vyjsť von cez turnikety. Keď sme nastúpili späť do autobusu, vonku sme si všimli semafory a nato sa ozval neskutočný hluk. Stáli sme totiž na červenej a dávali sme prednosť lietadlu, ktoré práve vzlietalo. Ten hluk zrejme opisovať nemusím…

Kto všetko tvorí partiu kamarátov, s ktorými chodíte na dovolenky?
Samozrejme, už okrem spomenutej Gabiky Dzuríkovej… Mám svoju košickú a aj bratislavskú partiu ľudí. S tou košickou sme už obišli kus sveta, a keď sme boli na dovolenke Singapur- -Malajzia-Thajsko, tak nás tam bolo dokopy tridsať. Teraz už títo ľudia majú iné povinnosti, tak nás je o niečo menej. Preto som spojila košickú a bratislavskú partiu dokopy a chodíme k moru spoločne. S Gabikou sme si padli do oka už počas vysokej školy. Vieme sa vždy zhodnúť na letnej a aj na zimnej dovolenke.

Keď sa vrátime späť k vašemu pobytu v Španielsku, tak mi z toho vychádza, že ste na pláži ani len neleňošili a len ste spoznávali nové miesta. Mýlim sa?
Mám rada aj jedno a aj to druhé. Užila som si aj ležanie na pláži, kde čítam oddychové knižky, časopisy a veľmi rada sa kúpem v mori. Teraz sme mali more trošku studenšie, no mne to absolútne neprekážalo, lebo studenú vodu zbožňujem. Len čo som na slnku uschla, hneď som bola späť v mori. Zaujal ma tam hlavne čierny piesok, ktorý som videla prvýkrát.

Pohltil aj vás počas pobytu španielsky temperament ľudí?
Ani som si to veľmi nevšimla, lebo sme boli stále s kamarátmi. No personál v hoteli bol veľmi milý a čo ma prekvapilo, bola čistota všade dookola. A ešte dni boli veľmi dlhé.

A čo španielski muži, tých ste si všimli?
Poriadne ani nie (smiech)! Ale Gabika zostala s priateľom v Španielsku ešte týždeň navyše a náhodne tam stretla Johnnyho Deppa. Kvôli tomu ľutujem, že som tam s nimi nezostala ešte týždeň. Vidieť ho naživo by bol pre mňa obrovský zážitok.

Očarilo vás aspoň španielske jedlo?
So mnou je to náročné a som vyberavá, pretože som odmalička vegetariánka. Keď sme boli v Granade, boli sme takí hladní, že sme sa tam museli najesť. Kamaráti si dali ich tradičné jedlo paellu a ja som si vybrala kuskus so zeleninou za 12 eur. Bola som veľmi hladná, no sklamanie prišlo v momente, keď som po dlhom čakaní zistila, že ten môj kuskus je urobený na sladko. Našla som tam aj hrozienka, ale keďže nejem nič sladké, tak som to tam celé nechala. Dala som si aspoň sangriu s ovocím (smiech). V hoteli bola normálna európska strava, kde som sa nevedela dojesť rýb, ktoré milujem. Ráno som si zvykla dať len jogurt s müsli a potom som jedla už len večer, aj keď sme mali all inclusive. Keď je teplo, jesť mi veľmi nechutí…

Na aký zážitok z tejto dovolenky nikdy nezabudnete?
Určite na to, keď sme sa vracali späť na Slovensko a letušky povedali pilotovi, že som v lietadle, pretože ma spoznali z Paneláka. Pilot ma teda zavolal do kokpitu a mohla som si všetko obzrieť zblízka. Vtedy sme práve leteli nad Talianskom, tak to bol jeden obrovský zážitok, s ktorým som sa po príchode domov hneď pochválila mame.

Je aj ona rovnaký typ cestovateľky ako vy?
Áno, a zrejme to mám po nej. Otec je rád skôr na chate, no mama je cestovateľ. Každý rok jej s bratom kupujeme dovolenku s kamarátkami, no tento rok sa rozhodli chodiť len na kúpaliská do Maďarska.

Keďže máte herecké voľno, chystáte sa ešte niekam k moru?
Pôjdeme na plachetnicu do Chorvátska – zo Zadaru po Dubrovník na sedem až desať dní. Každú dovolenku musím absolvovať aj s výletom na lodi, lebo mi to k tomu jednoducho patrí. Mám za sebou aj wellness pobyt s mojimi kamarátkami a ich deťmi v Poľsku, bola som na chate v Tatrách a nejaké tie chaty ma ešte čakajú. S Gabikou pôjdem aj do Náchoda na Muža roka, čo je taký náš každoročný rituál. V septembri chceme ísť s dievčatami na pár dní do Londýna na nejaký muzikál, potom chceme skočiť do Ríma. Robíme si pravidelne aj takéto krátke dovolenky v babskom obsadení.