Absolventka Kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pracuje v P1D od roku 2013 a vo svete šoubiznisu a zákulisných pikošiek je ako doma.


Diana Drobuliaková

Adela, pamätáte si ešte, kde vznikla myšlienka mať vlastnú tolkšou? - Táto myšlienka vznikla v hlave Dana Rabinu, môjho dlhoročného kolegu, s ktorým robím Trochu inak dodnes. Je to môj najbližší tím aj vo výbere hostí a on to aj produkuje. On ma oslovil ešte ako človek zo Slovenského národného divadla, aby som to mala ako ich predstavenie a nie televíznu tolkšou, ale už po prvej si to všimla televízia TA3 a prejavila o to záujem.

Vy, ak si dovolím tvrdiť, patríte k moderátorkám s najtrefnejšími hláškami a vždy viete perfektne a pohotovo reagovať. Dá sa to naučiť alebo to musí mať človek jednoducho v sebe? - Ďakujem za lichotivú otázku. Časti&nbsp; hovorím po relácii, ako som mohla oveľa trefnejšie zareagovať, takže ja mám na to svoj názor, možno som na seba prísnejšia, ale ak ide o nejakú schopnosť nevypadnúť z rozhovoru a byť rovnocenným partnerom, tak mi veľmi pomohli roky vo Fun Rádiu a tri hodiny živého vysielania denne a niekoľko skúseností so živými prenosmi rôznych šou. Takže isto je to tréningom a ja to aj sama cítim, keď napríklad cez leto skoro vôbec nepracujem alebo som hlavne s Maxíkom, a potom, keď ideme zrazu niečo nakrúcať, tak mám pocit, že sa tie závity rozbiehajú pomalšie. Takže áno, tréning to určite je.

Ako zvláda projekty, šouky a synčeka Maxa? Odpoveď nájdete vo videu

Mali ste hosťa, ktorý dodnes rezonuje vo vašej pamäti? - Mám takú zlú pamäť, že mne tam nerezonuje, ani čo som robila predvčerom alebo včera. Mne sa stane, že prídem z nakrúcania Milujem Slovensko a v ten deň neviem, s kým sme točili a musím normálne zavolať produkcii, že prosím vás, koho sme tam dnes mali, lebo chcem manželovi doma zreferovať, čo som zažila. Ale žeby niekto tak významne rezonoval, tých rezonujúcich bolo veľmi veľa. To sa nedá povedať.

Podľa čoho si hostí vyberáte? - Je to podľa toho, že nesú v sebe nejaký inšpiratívny príbeh alebo tému. Často je to prepojenie témy a príbehu. A s tým, že o nej hovoria s prijatím, nadhľadom, s láskou, energiou, je fajn, keď tí ľudia so sebou nesú príjemnú emóciu a zároveň mojou úlohou je z akejkoľvek témy a príbehu vydestilovať niečo, čo sa týka nás všetkých. Vtedy majú ľudia pocit, verím, že aj oprávnený, že to bolo pre nich.

V práci ste mimoriadne vyťažená. Nerozmýšľali ste, že by ste sa kvôli malému synčekovi nejakého projektu aj vzdali? - Nie som mimoriadne vyťažená. Keď nakrúcate nejakú reláciu, ktorá sa, povedzme, vysiela každú sobotu v prime time na komerčnej televízii, tak mňa to stálo reálne 7 dní v auguste a v septembri dokopy. Takže neviem, kto za týždeň má urobenú robotu na pol roka, a to isté je aj s Milujem Slovensko. Teraz&nbsp; chodím reálne raz za mesiac nakrúcať Trochu inak a občas zabehnem do Funka prednahrávať rozhovory, často aj dva naraz. To je tak dvakrát do mesiaca. Myslím si, že to je na materskú také príjemné osvieženie.&nbsp;

Malý rastie ako z vody. Už ste rozmýšľali aj nad výberom škôlky? Mnoho známych osobností dáva deti do súkromných zariadení, kde sa od malička napríklad drvia cudzí jazyk. Ako ste na tom vy? - Ešte sme sa nad tým nezamýšľali, mne sa veľmi páči koncept škôlky ,,Rozmanita” (je v nej 30 detí vo vekovo zmiešanej skupine. Škôlka funguje na princípoch Montessori pedagogiky, ktorá umožňuje vysokú individualizáciu rozvoja každého dieťaťa), ktorá stavia všetko na inklúzii a na inkluzívnom vzdelávaní a na tom, že v našej spoločnosti sú rôzni ľudia a s tými treba vedieť vychádzať už odmalička a zároveň to aj zvyšuje študijný výkon. Takže to má samé benefity, či sociálne, ľudské a vedomostné, ale ešte tam nie sme, takže ja sa tak „rozkukávam”. <a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/adela-vinczeova-planuje-synovi-buducnost-max-pojde-tejto-specialnej-zmiesanej-skolky" target="_blank">FOTKY TEJTO ŠPECIÁLNEJ ŠKÔLKY SI POZRITE V GALÉRII</a>

Adela Vinczeová už plánuje synovi budúcnosť: Max pôjde do TEJTO VÝNIMOČNEJ zmiešanej škôlky

Autor článku

Diana Drobuliaková