Čo majú tieto mestá spoločné?

Obe boli v určitom období hybnou silou na svojom území. Prekypovali mestským životom, udávali trend. Banská Štiavnica bola najvýznamnejším banským mestom v Uhorsku, založila sa u nás prvá banská škola na svete. Vzdelanie, obchod progres a inovácie v oblasti ťažby boli hnacím motorom Štiavnice. Rovnako aj Ouro Preto sa stalo na viac ako jedno storočie najdôležitejším miestom v Južnej Amerike. Významnejším ako Rio de Janeiro, Buenos Aires či New York. Brazílske dejiny sa točili iba okolo zlata, ktoré sa tu vyťažilo. Táto minulosť obe mestá spája. Obe nakoniec zažili podobný úpadok s poklesom banskej činnosti a zastavením ťažby.

Čím vás zaujalo?

Ouro Preto je krásne koloniálne mesto, v ktorom sa zastavil čas. Portugalci tam počas koloniálneho obdobia doniesli typickú barokovú architektúru, ktorá je nádherne situovaná v kopcoch. Postupne som objavil aj jeho banskú históriu a žasol nad tým, že kedysi bolo najväčším mestom Južnej Ameriky. Bolo bohaté, pretože sa tu našli ložiská zlata, ktoré sa na povrchu ľahko dolovali. Vďaka tomu Ouro Preto v priebehu 18. storočia dominovalo juhoamerickému kontinentu.

Akú má históriu?

Mesto do roku 1698 prakticky neexistovalo, pretože sa nachádzalo v drsnom, nehostinnom prostredí vo vnútrozemí. Zrazu sa tam však našli ložiská zlata a objavilo sa bájne Eldorádo, ktoré Portugalci v Brazílii hľadali viac ako 200 rokov. Začala sa zlatá horúčka a pretože sa správa o objavení rýchlo šírila, presunuli sa tam státisíce ľudí. V meste vyťažili až 850 ton zlata.

Aká atmosféra z mesta ide dnes?

Úžasná. Človek má chuť sa stratiť a nechať sa unášať neznámymi uličkami. Je v ňom zakliaty génius loci, čo človeka nabáda k zvedavosti a novému spoznávaniu. Mám rád, keď ma mestá inšpirujú. Je tu množstvo kostolov, hlavný chrám Igreja Matriz má dokonca výzdobu zo 450 kg zlata. To je niečo veľmi unikátne. Navyše v meste žije viac ako 20-tisíc študentov miestnej univerzity, čiže je to veľmi živé mesto. Majú tu džezový festival a množstvo kultúrnych podujatí.

Aký je vás najkrajší zážitok?

Jeden večer som zažil náboženskú oslavu miestneho svätca. Ľudia boli sviatočne oblečení a v rukách niesli zapálené sviece, zatiaľ čo z kostola prenášali sochu Panny Márie. V tmavej noci v historickom centre to malo mystickú atmosféru starých náboženských rituálov.

Zdeno Somorovský si Brazílčanov zamiloval
Zdroj: Zdeno Somorovský

V Brazílii ste strávili rok a cestovali ste aj po menej známych miestach. Nebolo to nebezpečné? Pri cestovaní v Brazílii na vlastnú päsť totiž môžu vzniknúť viaceré riziká. Aký máte na to názor?

V Brazílii som sa počas ročného pobytu cítil bezpečne. Žil som vo vnútrozemí v meste Lavras, ktoré má 100 000 obyvateľov. Iné to bolo, keď som začal cestovať. V takom Rio de Janeiro a v Amazónii som si musel dávať extra pozor nielen na svoje osobné veci, ale aj na to, do ktorých ulíc vstupujem. Dôležitá je intuícia, vycítiť miestnu atmosféru, zaradiť sa do davu. Nebezpečie som cítil v amazonskom Manaus počas Vianoc a Silvestra. Všade bolo veľa ľudí a alkohol sa pil už od rána. V takých situáciách je tam beloch viac na očiach. Špeciálne v prístave, kde som si bol kupovať lístok na loď. Brazília má svoje úskalia, ale krajina a ľudia sú úžasní.

V čom sú úžasní?

Sú priateľskí, usmievaví, pohostinní a spontánni. Majú v sebe tú povestnú iskru a radi vyhľadávajú spoločnosť. To mi vyhovuje, rád totiž spoznávam nových ľudí. Brazílčania vás dokážu aj po krátkom čase pozvať na rodinnú oslavu, obed či záhradnú grilovačku. U nás to tak nie je, na takéto akcie nepozývame ľudí, ktorých veľmi nepoznáme.

V galérii nájdete porovnanie brazílskej a slovenskej Banskej Štiavnice!

Cestovateľ našiel v Brazílii dvojníka Banskej Štiavnice. Volá sa Ouro Preto!
Zdroj: Zdeno Somorovský

Aké menej známe miesta v Brazílii vás ešte zaujali?

V Brazílii som precestoval veľa málo známych miest a práve tie ma najviac zaujali. Napríklad nepoznané a nepreskúmané mestá ako Tiradentes, Congonhas alebo Diamantina, v ktorom našli okrem zlata aj diamanty. Tie niekoľko rokov vyhadzovali ako obyčajné kamienky pri ťažbe a až neskôr zistili, že sú to drahé kamene.

Aká je pre vášnivého cestovateľa pandémia?

Je to ťažké obdobie pre nás všetkých. Každý sa s tým nejako snažíme popasovať. Ako cestovný sprievodca som bol neustále v pohybe, v dennom kontakte s ľuďmi. Chýba mi spoznávanie a cestovanie, ale vnímam to tak, že neznáme krajiny sú tam už tisícky rokov a neutečú nám. Počkám si na vakcínu a potom sa niekam vyberiem. Momentálne je najdôležitejšie naše zdravie. Čakanie si vypĺňam písaním reportáží na môj web SlovakTraveler.sk a čítaním kníh.

Navštívili ste počas pandémie vašu obľúbenú Banská Štiavnicu?

Áno, bol som tam dvakrát.

Zdeno Somorovský sa rád túla aj ulicami Banskej Štiavnice
Zdroj: Zdeno Somorovský

Čo na nej máte najradšej?

Mesto má dušu a vždy ma niečím novým inšpiruje. Žilo a pôsobilo v nej toľko známych slovenských osobností, že je stále čo objavovať. Poznáte fotografa Dezidera Hoffmana? Fotil Beatles, Rolling Stones a žil v Štiavnici.  Najradšej mám výhľady na mesto z tajchov, či kalvárie a miestny antikvariát. Naposledy som tam spoznal úžasných ľudí, ktorí opravujú staré banské domy. Ich projekty ma neskutočne nadchli. Mám pocit, že ľudia si tam vážia svoju históriu a neustále sa o ňu starajú.

Anketa
Ktoré mesto sa vám viac páči?