Niežeby sme nemali dôstojné sídlo hlavy štátu! Dnešný prezidentský palác patrí k dominantám Bratislavy už od roku 1770, keď ho dal postaviť prezident Kráľovskej uhorskej komory, šľachtic chorvátskeho pôvodu Anton Grasalkovič ako svoje letné sídlo. Usporadúval tu letné slávnosti a bály, na ktoré chodili aj členovia cisárskeho dvora. V roku 1775 ho navštívila aj sama Mária Terézia.
Slovenskí prezidenti tak majú reprezentatívne oficiálne sídlo, ale o to letné prišli.

Pritom Tomáš Garrigue Masaryk, prvý československý prezident, chodil v lete nielen do zámočku v českých Lánoch, ale aj do zámku v Topoľčiankach. Prvýkrát ho navštívil v roku 1923 a návštevy každoročne opakoval až do roku 1933. V slovenskom letnom sídle sa cítil veľmi príjemne. Jeho častým hosťom bol český spisovateľ Karel Čapek - práve v Topoľčiankach vznikli známe Hovory s T. G. Masarykom.

Neskôr sem chodil i Edvard Beneš - ešte ako minister zahraničných vecí, potom aj ako prezident. Po ňom Klement Gottwald, Antonín Novotný či Antonín Zápotocký. Lenže Zápotocký bol predtým predseda Ústredného výboru ROH, zámok mu zverili do správy a z prezidentského sídla spravil odborársku zotavovňu. On sám, už ako prezident, tu bol s manželkou na zdravotnej dovolenke v lete 1957.

Prezident T. G. Masaryk mal v zámku letné sídlo.
Prezident T. G. Masaryk mal v zámku letné sídlo.
Zdroj: archív