Režisér Fero Fenič: V Hurbanove otvorili Dom Hany Hegerovej

O neobyčajnom počine informoval na sociálnej sieti filmový režisér, producent a scenárista Fero Fenič.

Speváčka by bola nadšená

Prezradil, že v Hurbanove otvorili Dom Hany Hegerovej. "Spolumajiteľka nehnuteľnosti, v ktorej Hana Hegerová po 2. svetovej vojne našla u svojej matky nové útočisko, rozhodla sa ho sama a na vlastné náklady zrekonštruovať a premeniť časť domu na múzeum s osobnými vecami a dokladmi, ktoré pochádzajú z pozostalosti speváčky," spresňuje Fenič. Dodáva, že v podkroví vznikli zároveň dva byty, kde sa môžu ubytovať jej fanúšikovia. "V záhrade pribudol priestor vhodný na organizovanie kultúrnych podujatí, ktoré by sa tam mali konať každé leto," nešetrí producent detailmi. Na záver dodal: "Krásny a zaslúžný akt nadšenia v podaní jednej z fanúšičiek Hany Hegerovej..."

Najmilšie miesto

Budova, v ktorej sa múzeum nachádza, bola postavená v tridsiatych rokoch minulého storočia a Hegerová tam prežila svoje najkrajšie roky detstva i mladosti predtým, než odišla študovať na bratislavské konzervatórium. Umelkyňa sa veľmi rada vracala do milovaného Hurbanova, ku ktorému sa hrdo hlásila, keďže tam v tom čase žila jej mamička Margita Pažitná. Po jej smrti dom zmenil niekoľkokrát majiteľov. Keď sa v roku 2015 objavil v ponuke jednej z realitiek, podarilo sa ho získať zanietencom speváčky a ukončením projektu Dom Hany Hegerovej vzdať hold a úctu významnej česko-slovenskej speváčke, čo sa napokon podarilo aj s jej požehnaním. Autori myšlienky sa stihli ešte so svojím speváckym idolom stretnúť a predostrieť svoj nápad. Ten sa speváčke zapáčil a odobrila ho. Bohužiaľ, otvorenia svojho múzea sa už Hana Hegerová nedožila, zomrela 23. marca 2021 v Prahe.

O Hane Hegerovej

Narodila sa v rodine riaditeľa banky 20. októbra 1931 v Bratislave ako Carmen Mária Štefánia Farkašová. Z kádrových dôvodov nesmela študovať na Vysokej škole ekonomickej preto sa zamestnala v komárňanských strojárňach. V umeleckej sfére sa objavila v 60. rokoch minulého storočia v Bratislave, neskôr sa presťahovala do Prahy, kde účinkovala v divadlách Rokoko a Semafor. Obrovským úspechom Hegerovej bolo hosťovanie v parížskej Olympii, práve vďaka piesni z repertoáru Edith Piaf Milord, jej prischla prezývka Piaf z Prahy.

Verejnosť poznala umelkyňu nie pod jej dievčenským menom Farkašová ale Hegerová, čo bolo priezvisko jej manžela - dramaturga a prekladateľa Dalibora Hegera, ktorý bol v tom čase riaditeľom SND – Nová scéna v Bratislave a synovcom básnika Pavla Országha Hviezdoslava.

Prvú dámu česko-slovenského šansónu preslávili najmä piesne: Levandulová, Čerešne, Denim Blue, Lásko prokletá, Vana plná fialek a mnoho ďalších.