Kožnatka Nílska obýva hlboké úseky jazier, rieky a ich ústia a pobrežné lagúny. „Dokáže prežiť v slanej morskej vode, čo dokazuje jej rozšírenie na sever aj mimo Afriku, cez východné Stredomorie až do Turecka. V Afrike sa vyskytuje najmä v povodí Bieleho a Modrého Nílu, taktiež v prítokoch riek Kongo a Niger, a v niektorých veľkých jazerách. Všade je vzácna, a zriedka pozorovaná,“ vysvetlil zoológ Michal Sloviak.
Do Bojníc korytnačku priviezli z Belgickej Zoo Antwerpy. Návštevníci ju nájdu v budove Vivária. Nový obyvateľ nemá špeciálne nároky. Ak sa však pýtate, či jej samej nie je smutno, odpoveď vás možno prekvapí. Dospelé kožnatky môžu byť voči sebe veľmi neznášanlivé a agresívne.
Okrem toho silnými čeľusťami by si mohli spôsobiť nepríjemné zranenia. „Z toho dôvodu neplánujeme dovoz žiadnych ďalších jedincov. Keby aj, šanca je veľmi malá, ich chov v zoologických záhradách, výstavných akváriách či u súkromných chovateľov je sporadický, v celej Európe žije len niekoľko kusov, aktuálne iba v 6-tich zoo,“ objasnil Michal Sloviak.
Vzácna korytnačka má obvykle 50 až 60 centimetrov. V prírode sa však nájdu aj jedince s veľkosťou nad jeden meter a hmotnosťou až 50 kilogramov.
Poznávacím znakom kožnatiek je pomerne mäkký pancier pokrytý hladkou kožou, plutvovité končatiny, dlhý krk a hlava s veľkými ostrými čeľusťami. Na rozdiel od iných podobných druhov má prevažne tmavo olivový alebo olivovo-hnedý pancier, končatiny aj hlavu. Po celom tele, s výnimkou spodnej časti panciera, môže mať drobné biele alebo žlté škvrny. U mláďat je kresba škvŕn výraznejšia.
Kožnatky sú dokonale prispôsobené na vodné prostredie, v ktorom aj lovia. Živia sa vodným hmyzom, mňkkýšami, kôrovcami, žabami, rybami ale aj malými cicavcami a zdochlinami.
