V jednom štábe obrovské sklamanie, v druhom ohromná radosť. Volebným víťazom na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) je Milan Majerský, podpredseda KDH a súčasný primátor Levoče. Kandidoval za širokú koalíciu pravice.

Neskrýval radosť a okolo jednej nadránom ju už zdieľal spoločne so svojou sympatickou manželkou Marcelou, na ktorú netrpezlivo čakal. Pricestovala za ním v noci z Levoče zablahoželať mu a vystískať ho. No ona až taká nadšená nebola, keďže si uvedomila, že jej milovaný muž bude mať viac povinností. “Samozrejme, podporovala som ho, no bola som skeptická. Ale pustil sa do toho zaryto. Určite nám to zmení život, ale k horšiemu. No ako moja 15-ročná dcéra povedala: Čo ja naša rodina oproti všetkým ostatným? Nemyslím si však, že mu to príliš ukrojí z času pre rodinu, lebo on si to vždy vedel vyčleniť, rodina je pre neho prvoradá. Ale bude to iné,” zamyslela sa.

Zaujímavosťou je, že manželia Majerskí sa spoznali v škole, kde budúci župan učil a jeho vyvolená bola jeho študentkou. Majú spolu 2 deti - Marcelu (15) a Filipa (14). Marcela je skromná, milá a veľmi príjemne pôsobiaca žena, pracuje ako čašníčka.

Kádeháci skromne

Majerský na výsledky čakal v centrále KDH v starej nezrekonštruovanej budove v centre Prešova za podpory svojich priaznivcov a spolustranníkov. Každého, kto vstúpil do miestnosti osobne zdvorilo privítal a ponúkol pripraveným občerstvením. Nálada bola spočiatku pokojná, s pribúdajúcim výsledkami však prítomní dávali nadšeným tlieskaním a pokrikmi najavo svoju radosť. Dvere tu boli otvorené pre všetkých.

No a keď už bol jasný úspech, sálou zaznela východniarska pieseň “A okolo Levoči, tam sa voda točí.” Nový šéf kraja bude do práce dochádzať, po diaľnici mu to veľa času nezaberie.

Svoje víťazstvo pripisuje tomu, že sa vybral medzi svojich voličov do ulíc a nestretával sa s nimi vo vyhriatých sálach kultúrnych domov. A čo chce ako prvé urobiť? “Zhrnul som to do jednej vety - cesta, práca, rodina. Tam, kde sú cesty, je aj práca, lebo prídu investori a lepšie sa darí ekonomike. A tam sú aj rodiny pokope a verím, že sa mi to podarí naplniť,” vyhlásil. Zdôraznil, že sa vo veľkej miere chce venovať mladým, aby odtiaľ neodchádzali a uvažuje o zriadení študentského parlamentu.

Rozčarovaní Smeráci v luxuse

Členovia Chudíkovho volebného štábu porážku niesli ťažko, hoci on sám to prekvapivo zvládal s kultivovaným nadhľadom. Do luxusného sídla do polnoci nevpustili nikoho cudzieho. Postupne sa tam schádzali Smeráci a rodinní príslušníci doterajšieho župana, ktorý kraj riadil dlhých 16 rokov.

Vyfintení a sebavedomí, dávajúc najavo svoju nadradenosť, však postupne strácali na nálade. Jediný, kto možnú prehru ešte pred úplným spočítaním hlasov prijal ako fakt bol samotný porazený. Hoci dúfal vo výhru. “Blahoželám víťazovi, nech sa mu darí a riadi kraj dobre. Želám mu, aby to vyhral ešte trikrát za sebou, tak ako ja,” zaprial svojmu súperovi, v jeho hlase bolo cítiť sklamanie.

Dodal, že zostáva ešte dva roky poslancom parlamentu a potom uvidí, kam sa budú jeho kroky uberať. Dá sa na podnikanie? “Možno,” odvetil s unaveným úsmevom.