V Košiciach, vo vilovej štvrti za futbalovým štadiónom Lokomotívy, kde ulice pomenovali podľa športových disciplín sa už oddávna tradovalo, že tu a v priľahlom Čermeli býva miestna high society. Stoja tu okrem skromnejších domov z čias socializmu i obdobia pred ním, aj honosné vily a hypermoderné bungalovy s bazénmi a tenisovými kurtmi. Na začiatku Horolezeckej ulice upúta mnohých, z pohľadu laika jednoduchý dom v tvare hranola, s bielymi stenami, rovnou strechou a obrovskými oknami. Práve kvôli oknám pripomínajúcim výklady obchodov, začali Košičania spájať dom Jána Mathého († 89) a jeho manželky Evy (87) s najoriginálnejšou modernistickou stavbou v Európe, brnianskou vilou Tugendhat. S tou, v ktorej sa odohráva dej filmovej novinky Sklenená izba.

Vlastný príbeh

Majiteľke domu, lekárke Eva Mátheovej, vdove po významnom košickom sochárovi Jánovi Mathéovi sa nepozdáva táto paralela. „Náš dom, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj ateliér si žil a žije i dnes úplne iný príbeh ako vila v Brne, ktorú som ani nenavštívila a kvôli vyššiemu veku už zrejme nenavštívim. V centre záujmu verejnosti sme sa ocitli potom, čo na základe môjho návrhu budovu v roku 2017 zaregistrovali v Slovenskej akadémii vied v katalógu modernej architektúry Slovenska a následne 25. februára 2019 bola zapísaná do zoznamu národných kultúrnych pamiatok,“vysvetľuje profesorka Mathéová. Susedia z Horolezeckej netaja prekvapenie, čím tento dom zaujal pamiatkarov.

Exteriér vily Mathéovcov z južnej strany.
Exteriér vily Mathéovcov z južnej strany.
Zdroj: Daniela Pirschelová

„V prípade vily s ateliérom ide hlavne o architektonickú, urbanistickú a historicko-spoločenskú hodnotu i nezastupiteľné miesto v dejinách slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Stavba je hodnotná svojou harmonickou priestorovo-hmotovou kompozíciou, jednoduchou a účelnou dispozíciou, rovnako ako svojim komplexným a esteticky podnetným riešením interiéru, ktorý sa z veľkej časti zachoval dodnes bez väčších zmien. Je príkladom neskoromodernistickej architektúry 80. rokov 20. storočia, ktorá v domácom prostredí zužitkovala inšpiračné vplyvy predvojnovej modernej architektúry,“vysvetľuje odborný radca Pamiatkového úradu SR Radomír Sabol.

Múzeum výraznej osobnosti

Eva momentálne plní prianie nebohého muža vyplývajúce z jeho závetu. V spolupráci so Slovenskou národnou galériou (SNG), ktorá bude doživotne odborným správcom vily, darovanej štátu, vznikne tu Múzeum Jána Mathé. „Inšpirovala som sa vo francúzskom meste Nice, kde ma pred mnohými rokmi očarili múzeá dvoch velikánov, zriadené v ich rodinných domoch: maliara a grafika Marca Chagalla i výtvarníka a sochára Henriho Matissea,“ zaspomína si Eva. Tá má momentálne plné ruky práce. „Finišujeme na obnovenom vydaní prvej monografie Hľadač dobra  (2010) o živote a diele Jána Mathé v anglickom jazyku. V spolupráci so SNG sa digitalizuje vnútorný mobiliár, sochy, kresby i odborno-umelecká knižnica,“ hovorí domáca pani, ktorej predstavou je, aby žiaci ZŠ a študenti umeleckých škôl prichádzali sem na exkurzie spojené buď s jej výkladom alebo sprievodcu turistov Milana Kolcuna.

Pozrite si viac foto v galérii k článku