Daniela Pirschelová

Prechádza malebnou prírodou Národného parku Slovenský raj, Volovských vrchov, Čiernej hory, Ružínskej priehrady, Nízkych Tatier, Muránskej planiny, Stratenskej doliny, doliny Hnilca a&nbsp;vodnej nádrže Palcmanská Maša. Okrem prírody môžete obdivovať aj množstvo stavebných pamiatok, po&nbsp;ceste sú dva viadukty a&nbsp;mnohé tunely, z&nbsp;ktorých najznámejším je celosvetový technický unikát, 1&nbsp;240 m dlhý špirálovitý Telgártsky tunel. Trať stavalo až 9&nbsp;700 mužov i&nbsp;žien.

Sústava vodných diel na&nbsp;rieke Hornád sa nachádza juhovýchodne od&nbsp;Margecian. Vybudovali ju v&nbsp;rokoch 1963 - 1970 a&nbsp;pomenovaná je podľa rovnomennej zaniknutej obce Ružín. Dĺžka priehrady je 11 kilometrov. Cez priehradu vedie železničný Ružínsky viadukt.

Jej celková dĺžka je 95 km a postavená bola ako posledný úsek tzv. stredoslovenskej transverzály, ktorá mala spojiť košicko-bohumínsku železnicu s pohronskou. K budovaniu sa pristúpilo v medzivojnovom období, kedy existujúca (vtedy stále zväčša jednokoľajná) železnica už kapacitne nepostačovala.

V úseku Margecany – Gelnica – Mníšek nad Hnilcom bola vybudovaná a 31. decembra 1884 sprevádzkovaná železnica, ktorá končila v Smolníckej Hute. Pôvodne plánovaná úzkorozchodná trať bola vybudovaná len v úseku Gelnica – Smolnícka Huta, úsek Margecany – Gelnica mal normálny rozchod.

Tesne za&nbsp;Telgártskym tunelom vedie trať 22 metrov vysokým a&nbsp;86 metrov dlhým Telgártskym viaduktom. Jeho krajné časti tvoria dva kamenné oblúky, stred je elegantná klenba s&nbsp;rozpätím 32 m. Ďalším pozoruhodným stavebným dielom je až 18 metrov vysoký viadukt cez Chmarošku s&nbsp;deviatimi kamennými oblúkmi.

Napriek tomu, že výber trasy a rozhodnutie o budovaní spojenia prebehli v rokoch 1919 a 1920, prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Práce boli poznačené svetovou hospodárskou krízou, čo predlžovalo čas výstavby. Po dokončení prepojenia Handlovej a Hornej Štubne sa technika i pracovníci mohli presunúť na stavbu novej trate. V existujúcom úseku s normálnym rozchodom boli vykonané len potrebné úpravy, pôvodne úzkorozchodný úsek Gelnica – Mníšek nad Hnilcom bol prestavaný a zvyšná časť po Červenú Skalu sa budovala celá.

Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov,&nbsp; 6 mostov s rozpätím viac ako 10 m. Práve na neexistujúcom úseku v okolí Telgártu bolo nutné vybudovať najnáročnejšie stavby, vrátane 281 mostných objektov (najväčší je viadukt pri Telgárte s hlavným oblúkom s rozpätím 32 m) a 9 tunelov s celkovou dĺžkou 3 800 m.

Technicky zaujímavá je tzv. Telgártska slučka – špirálový tunel o polomere 400 m s dĺžkou 1 239 m, ktorý rieši nárast výšky o 31 m v stúpaní do sedla Besník. Medzi pozoruhodné stavby patria aj tunely Hronský &nbsp;– dlhý 250 m a&nbsp; Besnický – s dĺžkou 848 m, v ktorom dosahuje trať najvyššie položené miesto normálne rozchodnej siete (955,5 m n. m.). Unikátom je určite Chmarošský viadukt – kamenný, 112,6 m dlhý a 18 m vysoký objekt.

Viete, ktorá je najkrajšia železničná trať u nás? Prezradíme, že začína na východe Slovenska

Plus TV

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu