Pod Tatrami sa PREMNOŽIL chránený bobor: Ohrozuje 150-ročné jedle, ľudia sú zúfalí!

DILEMA pod Tatrami: 150-ROČNÉ jedle prežili svetové vojny, teraz ich NIČÍ chránený bobor!

Spôsobuje ZÁPLAVY a ohrozuje 150-ročné jedle: Pod Tatrami sa PREMNOŽIL chránený bobor!

SITA

Jedle prežili svetové vojny, zničí ich bobor

Ako pre agentúru SITA vysvetlil konateľ spoločnosti Lesy mesta Spišská Belá František Pisarčík, bobor sa do danej lokality nasťahoval pred troma rokmi, dnes tam má asi sedem hrádzí. Celkovo v súčasnosti obýva až štrnásť lokalít, ktoré spadajú pod Lesy mesta Spišská Belá.

Postupne si bobor vytvoril v spomínaných lokalitách desiatky hrádzí, pričom ich počet v súčasnosti Pisarčík odhaduje na minimálne 60. V samotnej prírodnej rezervácii Jedliny poškodzuje staré stromy, keď ich ohrýza a lúpe kôru, tie následne vysychajú. „Stopäťdesiatročné jedle prežili prvú svetovú vojnu, druhú, veternú kalamitu z roku 2004, aj rôzne výkyvy počasia. Zrazu príde jeden chránený živočích a dá im takpovediac po krku,“ skonštatoval konateľ spoločnosti.

Článok pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

V dôsledku činnosť bobra bývajú lesné lokality zaplavované, vlani museli napríklad riešiť problémy na ceste prvej triedy I/66 smerom na Tatranskú Kotlinu. V lete sa vybrežil potok Hučava na lesné pozemky a časť vody tak vytekala na danú cestu. To spôsobilo aj upchanie priepustu, ktorý bol následne takmer nefunkčný. 

V septembri ale správca povodia Slovenský vodohospodársky podnik odstraňoval niektoré z bobrích hrádzí. Najprv však musel čakať na udelenie výnimky, keďže hrádze sa nachádzajú v ochrannom pásme a bobor je chráneným živočíchom.

„Pod chráneným živočíchom rozumieme niečo, čo treba chrániť, ale bobor je už v takom počte, že by už podľa nás nemal mať štatút chráneného živočícha. Je premnožený a spôsobuje škody nielen na hodnote lesa, ale aj na majetku. A to nie sú len stromy, ale aj cesty a podobne,“ zhodnotil Pisarčík.

Ministerstvo životného prostredia v reakcii pre SITA uviedlo, že výskyt a život chránených živočíchov na území prírodných rezervácií je úplne prirodzený a ochrana prírody je tam nadradená nad všetky ostatné hospodárske činnosti.

„Bobor vodný patrí medzi chránené živočíchy a v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny je zakázané poškodzovať, alebo ničiť miesta ich rozmnožovania, alebo odpočinku v ich prirodzenom areáli,“ napísalo.

Na realizovanie uvedených činností sa podľa neho vyžaduje právoplatné rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. „Ministerstvo životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o dotknutý druh chráneného živočícha,“ informovalo.

Bobrie hate možno odstrániť len ak ohrozujú človeka &gt;&gt;&gt;

Čo sa týka problematiky bobrích hrádzí v blízkosti cestných komunikácií a intravilánov miest a obcí, každý takýto prípad podľa rezortu posudzujú odborníci zo Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR). „To znamená, že neexistuje univerzálne riešenie a každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. Vo výnimočných prípadoch, keď kvôli silnému dažďu bezprostredne hrozí vybreženie vodného toku, v blízkosti ktorého sa vyskytuje bobor vodný, odporúčame príslušnému mestu alebo obci bezodkladne kontaktovať príslušnú organizačnú jednotku ŠOP SR. Tá zhodnotí daný stav a navrhne spôsob postupu,“ vysvetlilo ministerstvo.

Podľa neho bude ŠOP situáciu riešiť operatívne, napríklad aj úpravou problematickej hrádze, respektíve jej úplným odstránením. „Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny nie je možné odstraňovať a poškodzovať bobrie hate, ak hrádza neohrozuje ľudí, chránené živočíchy a ani samotný jedinec bobra nie je ohrozený,“ priblížil rezort. Zároveň dodal, že ŠOP má k dispozícii manuál starostlivosti o bobra aj s technickými riešeniami.

„Tieto technické riešenia sú zamerané aj na ochranu individuálnych drevín pred ohryzom. Ak správca lesa eviduje konkrétne mimoriadne hodnotné stromy, ktoré sú poškodzované, je vhodné upriamiť prostriedky individuálnej ochrany práve na tieto vybrané jedince stromov,“ odporúča ministerstvo.