Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.

Ingrid Timková

Všetci, ktorí s ňou prišli do styku, na ňu spomínajú s veľkou láskou! No aj s obrovským smútkom a ľútosťou nad smrťou talentovanej mladej ženy. Mária Rumanová bola absolventkou dokumentaristiky na filmovej fakulte v Bratislave, odkiaľ aj pochádzala. Štúdium ukončila krátkometrážnym absolventským filmom Proti srsti (2014)

S jeho protagonistami súvisle pokračovala v trojročnom nakrúcaní a výsledkom jej debutu bol strednometrážny dokument Hotel Úsvit (2016), s ktorým sa presadila na prestížnom medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Amsterdame.

Film je svedectvom o krehkej čiare medzi šťastím a bolesťou, životom a smrťou a trápením s chudobou, z ktorej sa je v týchto podmienkach ťažké vymaniť. Je vyrozprávané prostredníctvom piatich navzájom prepletených osudov ľudí pochádzajúcich z Čiernej nad Tisou, mesta ležiaceho na hraniciach s Ukrajinou a Maďarskom, ktoré bolo za socializmu strategickým dôležitým železničným uzlom ako najväčší suchozemský prístav v Európe. No dnes je mestom, kde zastal čas. Stalo sa bránou do temného sveta východnej Európy. Časozberný príbeh svojím spracovaním a ťaživou témou oslovil odborníkov v zahraničí.&nbsp;

Čo o nej prezradili protagonisti filmu?&nbsp;

Jednou z hlavných postáv je sprievodkyňa a vlakvedúca Alžbeta Petrášová (59), ktorá je ikonou spomínaného mesta a ktorú tam poznajú všetci. "Boli to krásne štyri roky, ktoré sme spolu strávili. "Veľmi, veľmi ťažko sa mi o nej rozpráva," povedala Eržika - ako ju tam všetci volajú - so slzami v očiach a ihneď sa pri spomienke na Máriu srdcervúco rozplakala.

No náznak úsmevu sa na jej tváril vyčaril, keď sme sa jej opýtali, ako sa &nbsp;s režisérkou spoznali: "Cestovala vlakom s kamarátkou, ktorú sme neskôr volali Pinči. Podávali mi cestovné lístky, a ja som iba kývla s rukou a usmiala sa. Vtedy ma oslovila s tým, že sú študentky a chce nakrútiť svoju záverečnú prácu. Súhlasila som s tým, že veď mňa to nič nestojí a chcela som aj pomôcť. Tak vzniklo Proti srsti. Následne s nami pokračovala v nakrúcaní a bol z toho Hotel Úsvit. &nbsp;Chodila do Čiernej často aj s kameramanom a ďalšími členmi štábu. Mala som ich stále v pätách. Ona si myslela, že tu sme zaostalí, potom bola milo prekvapená."

Spájalo ich totiž viac ako kamarátstvo. Všade chodila so mnou, strávila so mnou čas v práci aj v súkromí: "Teraz ma zastavujú ľudia z mesta aj cudzí vo vlaku a pýtajú sa ma, čo sa Marienke stalo."&nbsp;

Za tie roky si s Eržika s Máriou povedali všeličo, aj sa pohádali, aj sa jedna druhej zdôverili: "Pochádzala z chudobných pomerov. Spomínala mi, že na jej promócie šli rodiča taxíkom a ona na bicykli. Všetko, čo dosiahla, bolo iba jej cieľavedomosťou."&nbsp;

Podľa nej sa Mária rada rozprávala, no ešte radšej si presadzovala svoje ja. "Keď som jej raz povedala, že sa už nechcem stretnúť s nimi, zavolala mojej kamarátke Eve, tá mi zavolala a pýtala sa. No čo je? Kde si? Odvetila som, že doma a o pár minút už Mária klopala na dvere s fľašou Metaxy," zasmiala sa. U Evy mali často seansy, tá filmárov navarila, napiekla.

Rovnako ako 80- ročná mama Petra Kasáča, ktorého osud sa vo filme tiež prelínal a zobrazoval jeho boj s nezamestnanosťou aj kilogramami naviac. "Boli to veľmi veselí mladí ľudia a ja takých mám veľmi rada," zaspomínala na celý filmový štáb&nbsp;Anička Kasáčová. Na Máriu si spomína veľmi dobre, veď neraz ju u seba doma hostila: "Veľmi som plakala, keď som sa dozvedela, čo sa stalo. Bolo to milé dievča."&nbsp;Mária so štábom trávila čas aj v miestnom pohostinstve. "Chodievali sem na kávu, čaj. Sem - tam niekoho pozvala, kto im vypomohol. Takí normálni ľudia to boli, hoci občas mali zvláštny pohľad," zamyslela sa krčmárka Magda.&nbsp;

Raz, keď sa Mária účinkujúcim vo filme dlho neozývala, Eržika jej zavolala. Posťažovala sa jej, že je chorá. „Vravím jej, príď, navarím ti slepačiu polievku, zasmejeme sa, bude ti lepšie. Skutočne aj prišla, najedla sa a povedala mi tichučko: A vieš, že máš pravdu! Taká bola zlatá...“ plače Eržika a dodáva: „Mária podľa mňa trpela depresiami a trápila sa pre nenaplnenú lásku. To bol zrejme aj dôvod jej skratu,“ filozofuje Eržika, ktorú trápi, že sa režisérka so svojimi ťažkosťami nikomu nezverila. „Každý by podal Marienke pomocnú ruku. Ale ona si všetko trápenie nechávala pre seba.&nbsp;Čo bolo, to bolo, všetko si vzala do hrobu,“ uzavrela Eržika.

Mária Rumanová sa narodila 22. februára 1989. Absolvovala štúdium v Ateliéri dokumentárnej tvorby FTF VŠMU v Bratislave. Počas štúdia získala v roku 2013 za krátkometrážnu snímku Izolácia cenu za réžiu na festivale študentských filmov Áčko. Pracovala aj pre RTVS pri príprave magazínu Umenie a spolupracovala aj so Slovenským národným divadlom.

Mohlo by vás zaujímať:

Protagonisti jej filmu tušia, čo je za tragickou smrťou režisérky dokumentov Márie (†30)!

Ingrid Timková

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?