Hoci je Svidníčan Martin Čurilla vyštudový právnik, stal sa u nás priekopníkom v renovácii tonerov do tlačiarní - ich opätovného napĺňania. Začínal pred 18-timi rokmi vo svojej detskej izbe a vypracoval sa na jedného z lídrov na európskom trhu. No a kým podnikatelia na celom svete zápasili so stratami pre pandémiu koronavírusu keďže pre opatrenia súvisiacimi so zabránením šírení vírusu Covid-19 prišli o zárobky, Martinovi sa darilo aj v čase recesie, keď ekonomická aktivita bola nízka.
Martin založil svoju úspešnú firmu Gras SK vo svojej detskej izbe v rodičovskom byte. Práve odtiaľ vravel svojim prvým zákazníkom do telefónu, že sa musí pozrieť do skladu, či má požadovaný výrobok. Fígeľ je však v tom, že vtedy ešte žiaden sklad nemal. Dnes je jeho spoločnosť najväčším výrobcom a predajcom tlačiarenského sortimentu na Slovensku a jedným z lídrov na európskom trhu v tejto oblasti. Denne jeho firma vyeexpeduje 6-tisíc zásielok.
Spomínate si na svoje začiatky?
„Vybavil som si živnostenský list 22.2.2002. Dovtedy som robil v banke správcu siete a mal som na starosti aj tlačiarne. Keď som videl všetky tie tonerové kazety, a to vtedy ešte bol poriadny kus tovaru, bola to zložitá vec. Dnes sa nám zdajú veľmi jednoduché, ale vtedy to bol kus niečoho, ktorý sa mal vyhodiť, keď už bol prázdny. No a mne to prišlo, že je to veľká škoda.”
Začali ste špekulovať, ako by sa to dalo opätovne použiť?
“Postupne som prišiel na to, že existuje celý priemysel, ktorý je zameraný na recykláciu tonerových kaziet. Vtedy už síce bol internet, no ešte veľa údajov v ňom nebolo, chýbali webové stránky firiem. No už to bolo jednoduchšie, ako ísť niekde do Anglicka alebo do Ameriky a skúšať hľadať nejakého dodávateľa alebo nejaké súčiastky. Skoro dva roky som si to chystal teoreticky. Prepočítaval som to a stále mi vychádzalo, že by to mohol byť dobrý projekt. Preto som sa do toho pustil.“
Čo ste vymysleli?
“Zaujímali ma tie kopy prázdnych kaziet, ktoré im bolo ľúto vyhodiť. Predsalen, v tom čase to boli drahé výrobky, stáli aj tritisíc vtedajších korún, čo bola vtedy takmer mesačná výplata. Snažil som sa nájsť si čo najviac informácií, ako sa to dá renovovať. Oslovil som jednu anglickú firmu, poslali mi katalóg súčiastok. Objednal som si nejaké a doma som sa to snažil rozobrať. Vlastne takto som aj začal podnikať, že už som mal založenú firmu a jediným mojim priestorom bola vlastne moja detská izba.”
Ako ste si zháňali odberateľov?
“Z telefónnych zoznamov som si tipoval, kto by mohol byť môj zákazník a telefonoval som celé hodiny. Z tisíc telefonátov bolo nádejných odberateľov desať. Myslel som na to, že keď urobím desaťtisíc telefonátov, tak ich bude sto. Takto som kalkuloval z dlhodobého hľadiska. Hovoril som si, že stačí mi získať dvoch stálych zákazníkov za mesiac, lebo za rok je to 24, za dva roky 48, ktorí by si to odo mňa pravidelne objednávali.”
Darilo sa vám?
“Nemohol som sa zameriavať iba na klientov zo Svidníka, v súčasnosti obchodujeme v rámci celej Európy. Popri Slovensku predávame aj do Česka, Poľska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska a ďalšie balkánske štáty, potom smerom na Francúzsko, Anglicko, Holandsko, škandinávske krajiny, Estónsko, Litvu či Ukrajinu. Tých krajín, v ktorých tlačia vďaka tonerom zo Svidníka, je skutočne veľmi veľa.”
Detská izba vám asi dlho nepostačovala.
“Dodávame súčiastky a vyrábame kazety pre tisíc druhov kaziet, takže potrebujeme desaťtisíce druhov jednotlivých súčiastok, na čo sú potrebné aj priestory.”
Nešliape vám na päty lacná konkurencia z Číny?
“Začali s ich napĺňaním pred 15-timi rokmi, keď som sa už ako-tak rozbehol. Len vtedy bolo komplikované aj z Česka niečo kúpiť, nieto ešte z Číny. Navyše ich produkty boli v začiatkoch nekvalitné. Lenže dnes sa Číňania tlačia na naše trhy, sú schopní znižovať ceny aj novovyrobených, teda takzvaných kompatibilných tonerových kaziet a vyrobiť ich obrovské množstvá. My sme renovovali 25-tisíc kaziet mesačne, ale trvalo nám to celý mesiac, no objednať si ich od nich trvá dve minúty. Mali sme na výber - buď budeme s Číňanmi bojovať a oni vyhrajú alebo s nimi budeme spolupracovať. Teraz ich od nich nakupujeme a rozrástli sme sa. Naša výroba ostala zachovaná, no skôr z princípu, že s tým sme začínali, ako z nutnosti.”
Vyplatilo sa výrobu zachovať?
“Dnes je taký toner do tlačiarne poskladaný zo súčiastok aj z piatich krajín. Čip môže byť z Ameriky, niečo ďalšie z Číny, Nemecka, Španielska a prázdna kazeta môže byť z Nórska, Minimálne v dnešnom období, keď už nielen Čínu zasiahol koronavírus, sa toto rozhodnutie jasne ukázalo ako mimoriadne prezieravé a rozumné. Kvôli koronavírusu Číňania niekoľko mesiacov neexportovali tovar. Celej Európe teda tento tovar chýbal. My však máme tú výhodu, že stále máme výrobu. Ponechali sme si ju, pretože stále sme si hovorili, že možno sa niečo stane, možno nás Číňania nejako podvedú, možno zvýšia ceny, lebo oni ich bežne majú dumpingové.”
Idú do straty?
“Pýtal som sa svojho partnera z Číny, ako mu to môže vychádzať za také ceny, keď ja som si to stokrát prepočítal a nevychádza mi to. A on na to, že ani im to nevychádza, ale že majú 12-percentnú štátnu exportnú dotáciu. Aj keď nám to predá s 5-percentnou stratou, stále má 7 percent zisk. Preto fungujú.“
Dá sa to povedať tak, že vám pandémia koronavírusu nepoškodila v podnikaní?
“Mesačne potrebujeme 70 - 80-tisíc tonerových kaziet, už v marci sme vedeli, že nám minimálne dva mesiace tovar z Číny nepríde. A nielen nám, ale ani nikomu v Európe. Takže v tejto situácii sa nám hodila naša vlastná výroba, ktorú sme zachovali. Krízu sme teda nepocítili. Hoci kamenné obchody boli zatvorené, my sme sa ako distribútor zamerali na e-shopy, ktoré prosperovali o to viac. Dobre sme naplánovali objednávky a nieboli sme závislí od toho, kedy začnú Číňania pracovať. Lebo oni majú vždy nejaké výpadky, preto od nich nakupujeme do rezervy.“
