Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.

Ingrid Timková

Podľa odhadov okolo 20-tisíc slovenských žien robia opatrovateľky dôchodcom v zahraničí. Spočiatku sa dopravovali vlakom, no od istého času jazdia autami s rôznou formou prepravy - súkromnými dopravcami či prepravnými spoločnosťami.

No nie je to ich rozhodnutie, museli sa vraj prispôsobiť. Ich preprava sa podľa nich zrejme stala lukratívnym kšeftom. “Z východu do mesta vzdialenom od Viedne 200 kilometrov platíme 130 eur tam aj späť. Tieto peniaze nám prepláca rakúska rodina, ona ich dostáva od štátu,” vraví Katarína, ktorá túto prácu robila 11 rokov.

Pre strach z havárií sa rozhodla, že bude dochádzať do práce vlakom. No narazila na problém. Agentúra jej to zakázala. Viazanosť na ich prepravu odôvodňovali tým, aby že sa nemohlo stať, že jedna opatrovateľka odíde, druhá ešte nepríde a pacient zostane sám. “Veď to sa dá vyriešiť. Dohodneme sa, že o ktorej by sme sa vystriedali,” dodala Katka. Podľa nej jedna z agentúr núti ženy cestovať ich autami pod vyhrážkami prepustenia z práce: “Zmluvy sú často podpisované narýchlo na parkoviskách., ženy ani nemajú čas ich poriadne prečítať," tvrdí Katarína.

Úplne ju pobúrilo, že vodiči ženám zakazujú nosiť objemné tašky. “V Rakúsku sú kvalitnejšie pracie prášky. Tak sme si ich každá zo zarobených peňazí nakúpili. Šofér preto od každej pýtal 20 eur navvyše. A za čo? Veď za prepravu dostal zaplatené,” opísala. A to, že šofér o prijatej platbe nedáva žiaden doklad, poznamenala len tak na okraj. “Vodič začína ráno na východe, večer dorazí do Rakúska a ihneď šoféruje späť na východ. Bez spánku, iba s krátkymi prestávkami na občerstvenie. A takto obráti dvakrát do týždňa. Nech mi nevravia, že to nie je unavujúce. Preto sa to potom končí nehodami. A táto nebolo prvá ani posledná,” rozhorčovala sa.

Nepáči sa jej ani to, že musela každý rok odvádzať agentúre až 650 eur. Posielala ich na účet súkromnej osobe. Dokonca je presvedčená, že doprava je preto viazaná na jazdu autom, lebo ju zabezpečuje agentúra v spolupráci s prepravcami a vodiči za sprostredkovanie odvádzajú agentúre časť peňazí.

Aby sme sa sami presvedčili o jej tvrdeniach, vybrali sme sa na akciu jednej z opatrovateľských agentúr, ktorá zorganizovala otvorenú diskusiu o tejto práci v Humennom. Išlo o akýsi nábor, kde ženám podávali informácie o živnosti, poistení a doprave. “Presvedčte sa na vlastnej koži. Nie sme iba organizácia - sme jedna veľká rodina,” lákali.

Hlavnou rečníčkou bola spolumajiteľka rakúskej organizácie. Pani Beáta žoviálne vravela ženám, aké výhodné je robiť túto prácu cez ich agentúru: “Ani deň nebudete bez práce.” Vysvetľovala výhody prepravy autami. “Náš zmluvný šofér nejazdí do dedín. Odtiaľ cestujúce zvážajú taxíky do miest,” vravela. Teda ženy si musia ešte zvlášť platiť taxikára.

Pripomenula, že ženy nosievajú so sebou zbytočne ťažkú batožinu: “Veď nemusíte mať na každý deň iné oblečenie.” Zdôraznila, že aj auto, ktoré havarovalo, bolo “na sto percent preťažené”.

Vodiči ženám skutočne vyhadzovali na oči, že nosia veľké nákupy, používajú deodoranty či nedodržiavajú hygienu: “Ja až zozadu dopredu cítim pot,” vravel jeden z nich. Beáta sa vodičov zastávala a ženy kritizovala: “Berte trochu ohľad na tých chlapcov. Veď sú cukor a mlieko, rozmýšľajú o modelkách a vy sa rozprávate o tom, kedy a ako sa vám klientka posr.ala.” Uisťovala ženy o bezpečnosti prepravy: “Naši vodiči jazdia do Rakúska iba dvakrát do týždňa, v pondelok a v piatok. Dvakrát do týždňa spraviť tých tisíc kilometrov je akurát tak dosť. Keby som sa dozvedela, že urobili ďalšiu jazdu, skončili by!”

Po ukončení akcie nám Beáta tvrdila, že je možná aj individuálna preprava vlakom: “Iba jedna cesta, naspäť sa už nedá. Čo vás vyložia o polnoci v Bratislave?” Po našej prekvapivej reakcii sa po chvíli zháčila. “V podstate by sa to aj dalo. Lebo už chodia skôr, inak sme to upravili. Museli by ste byť v Bratislave okolo dvanástej. Tam vás vedia zobrať,” stále trvala na preprave ich zmluvnými šoférmi.

Na otázku, či sa pri podpise zmluvy zaväzuje cestovanie spôsobom, aké určia, s úsmevom dodala: “Nie. Žiadne pokuty, žiadne záväzovanie.”

Potvrdil sa aj spomínaný ročný poplatok. Na akcii totiž rozdávali dodatok k dohode s agentúrou, na ktorom je jasne uvedené, že ročný poplatok agentúre činí 650 eur. Reč o poistení počas prepravy počas celého stretnutia nepadla.

Viedenský Institut für Personenbetreuung, ktorý zastupuje naše opatrovateľky v cudzine, má k dispozícii zmluvy s agentúrami, ktoré im dali samotné opatrovateľky. Je z nich jasne vidieť, že sú povinné využívať dopravu, ktorú im zabezpečí agentúra. Ak tak neurobia, zaplatia pokutu od 60 do 150 eur. "Toto je najväčší problém. Ak takúto zmluvu žena podpíše, musí ju splniť, inak príde o peniaze. Ako hovorím, zmluvy sa často podpisujú narýchlo na parkoviskách, takže tieto dopravné záväzky človek ľahko prehliadne," vysvetľuje bývalá opatrovateľka Katarína.

Preto je dobré si podmienky práce vopred dôkladne naštudovať - trebárs aj na webovej stránke sprostredkovateľskej agentúry. A nezaväzovať sa k doprave, ak jej nedôverujete.

Slovenky, ktoré robia opatrovateľky v Rakúsku: Za TOTO platíme veľké pokuty!

Ingrid Timková

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

Majiteľ domu pred Vianocami bezdôvodne vymenil zámky: Matka s dvomi deťmi zostala na ulici!

Syna Lukáša Machalu putuje na psychiatriu! Rozhodol o tom Mestský súd Bratislava I

Cameron Diaz a Jude Law hrali pár vo filme Prázdniny