Príbeh dvoch stredoškolákov z Prešova: Ich výskum môže pomôcť státisícom z trojuholníka smrti

Slovensko má novú nádej: Dvaja študenti z Prešova našli riešenie na toxický odpad!

Zneškodnenie jedovatých PCB látok: Objav dvoch študentov z Prešova môže zmeniť svet

Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.

Ingrid Timková

PCB látky sa začali priemyselne vyrábať pred sto rokmi v Amerike. U nás sa vyrábali v Chemku Strážske. Časom sa však zistilo, že sú toxické a pred 40 rokmi ich zakázali. Lenže zostala po nich obrovská environmentálna záťaž.

V spomínanej lokalite bola vyhlásená mimoriadna situácia. Platí tam zákaz konzumácie rýb z tamojších riek či Zemplínskej Šíravy a zakázané je aj jesť ulovenú zver v oblasti či vajíčka od sliepok. Rozkladajú sú totiž v tuku. Vedci sa roky snažia zistiť, ako tieto jedy zlikvidovať. No nedarilo sa im.

Je až neuveriteľné, že to, nad čím si lámu hlavu vedci na celom svete, sa podarilo vyriešiť dvom gymnazistom z Prešova Alexovi Kanderkovi (17) a Jozefovi Jabczunovi (18). "Vyvinuli sme metódu, ktorá zabráni ich šíreniu a vie ich aj degradovať. A aspoň čiastočne vyriešiť tento problém,” vravia šikovní študenti o časovanej bombe na východe Slovenska. Zistili, že vedia dostať PCB z pôdy do rastlín, použili lucernu, tekvicu, ďatelinu, či sóju a odizolovať tieto látky. Použili to, čo neškodí prírode.

"Využili sme aktívne uhlie, zeolit a vlastnú organickú zmes, ktoré dokážu PCB zachytiť z pôdy a udržať ich vo svojich póroch. Zároveň vytvárajú mikrosvet a potravu pre baktérie. V záverečnom kroku sme sa zamerali na to, aby sme PCB rozložili vybranými pôdnymi baktériami na menej škodlivé látky,” vysvetľuje Alex, ktorý momentálne študuje v Hong Kongu. Ich metóda je v niektorých prípadoch účinná až na 90-percent. So svojim výskum už vyhrali najprestížnejšie vedecké súťaže, medzi nimi aj v Los Angeles.

Kontaminovaná oblasť v okolí Strážskeho ohrozuje roky zdravie viac ako 220-tisíc ľudí a platí tam mimoriadna situácia. Doterajšie pokusy o riešenie vážnej situácie sa zameriavali iba na likvidáciu sudov s PCB látkami uloženými v areáli bývalého závodu či zakopané v zemi. Lenže časom sa nebezpečný jed dostal do vody a pôdy, do rastlín a po ich konzumácii do tiel živočíchov. A následne aj do tiel ľudí, kde sa akumulujú a spôsobujú závažné problémy.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/krimi/casovana-jedovata-bomba-tika-vychode-hrozbou-je-aj-domaca-hydina" target="_blank">Vážna hrozba na východe Slovenska: Neuveríte, kde striehne nebezpečenstvo!</a>

Alexovi a Jozefovi sa podarilo z pôdy v Strážskom identifikovať unikátne baktérie, ktoré rozkladajú PCB s vysokou účinnosťou na menej toxické medziprodukty. Našli spôsob transportovania mikroorganizov cez aktívne uhlie do zasiahnutých lokalít tak, aby rozkladali PCB. Svoju metódu nazvali MARS PCB a odskúšali v laboratórnych podmienkach.

Viedla ich pedagogička Miriam Feretová z katolíckeho gymnázia v Prešove, učiteľka biológie, ktorá neúnavne podporuje malých vedcov: “Venujú sa tomu už tri roky, podarilo sa im spojiť špičkové pracoviská. Nikto to neurobil tak komplexne ako chlapci."

Alexov a Jozefov výskum zaujal aj slovenské univerzity. Najvýznamnejšiu pomoc poskytla Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a docent Peter Pristaš, ktorý sa so študentmi spoznal ako hodnotiteľ na jednej z vedeckých súťaží. 

Polychlórované bifenyly:
<ul>
<li>sú vysoko toxické a nebezpčené</li>
<li>poškodzujú nervový, hormonálny a imunitný systém</li>
<li>narúšajú vývoj plodu</li>
<li>človek ich prijíma potravou</li>
<li>zostávajú dlho v tele v tukoch</li>
<li>spôsobujú ochorenie pečene, pankreasu, štítnej žľazy</li>
<li>zvyšujú výskyt onkologických chorôb</li>
<li>prvý raz ich vyrobili v roku 1881</li>
<li>priemyselná produkcia začal v 1929 v USA</li>
<li>používali sa ako nehorľavé elektroizolačné kvapaliny</li>
<li>pridávali sa do lepidiel, pesticídov, farieb, tmelov</li>
<li>u nás sa používali do roku 1984</li>
</ul>

Čo sú PCB látky?

Projekt Alexa a Jozefa ho oslovil, keďže v spomínanej oblasti sa narodil a žije tam dlhé roky: “Unikátne sú nielen baktérie a nosič, na ktorý prišli, ale aj výsledky výskumu. V simulovaných experimentoch v laboratórnych podmienkach dokázali odstrániť vysoké percento PCB z pôdy, v priemere až 40-50 percent. To je úroveň, aká v odbornej literatúre nie je ešte ani popísaná. Ide o neuveriteľne dobré až unikátne výsledky.”

Príbeh dvoch stredoškolákov z Prešova: Ich výskum môže pomôcť státisícom z trojuholníka smrti

Ingrid Timková

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?

Príbeh dvoch stredoškolákov z Prešova: Ich výskum môže pomôcť státisícom z trojuholníka smrti

Ingrid Timková

Súvisiace články

MIKROPLASTY máme už aj v mozgu. Vedci zistili, že dokonca až celú lyžičku. Čo to spôsobí?

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Životné poistenie: Kto ho potrebuje a aké sú jeho hlavné benefity?