Prezident Slovenskej spoločnosti infektológov, člen vládnej pandemickej komisie a prednosta Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach prof. Pavol Jarčuška o opodstatnenosti testovania vôbec nepochybuje.
- Význam to má, pretože my tým identifikujeme tých, ktorí sú reálne nakazení. Vieme následne izolovať nielen chorých, ale aj ich kontakty. Keď tí ľudia budú v karanténe, tak v podstate to ochorenie neprenášajú.
Má väčší význam plošné alebo komunitné testovanie?
- Plošné testovanie z toho matematického hľadiska je ideálny nástroj tam, kde je vysoká incidencia (číselný termín pri štatistike, ktorý udáva výskyt určitého javu na počet osôb v istom časovom úseku - poznámka redakcie) a ona je teraz vysoká prakticky na celom Slovensku. Samozrejme, akékoľvek testovanie má teraz význam. V Košiciach sme počas uplynulého víkendu robili naše vlastné testovanie, ktoré bolo dobrovoľné. Určite by bolo objektívnejšie, keby nám prišlo viac než 50 percent ľudí. (Za tri dni otestovali viac ako 53-tisíc ľudí, pozitívnych bolo 894, čo predstavuje 1,67 % z celkového počtu - poznámka redakcie)
Podľa vášho názoru, je potrebné robiť PCR testy alebo antigénové, keď o tých, aspoň o istej značke hovoria, že sú veľmi nepresné?
- Antigénové testy majú význam v tom, že PCR testovacie kapacity sú limitované. Optimálne by bolo, ak by sme vedeli PCR testy urobiť každému nášmu občanovi. Žiaľbohu, nie je to možné, a nielen na Slovensku, ale aj v ktoromkoľvek inom štáte. Opakujem, že PCR testovacie kapacity sú vo všeobecnosti veľmi limitované a preto ich musíme nejako doplniť, a jediné čo máme sú tie antigénové testy.
Verejnosť sa aj s ohľadom na výroky Igora Matoviča o nefunkčných a nepresných testoch, s ktorými by nenechal otestovať ani psa sa pýta na význam takého testovania?
- Tie testy boli nakúpené na základe istých kritérií a všetky sa používajú štandardne v krajinách EÚ. Áno, antigénový test má dosť veľkú nepresnosť, ale štvrtý až piaty deň by už mal ochorenie zachytiť. PCR test tiež prvý až druhý deň nemusí ešte odhaliť pozitivitu. My slabé stránky antingénových testov poznáme. Stalo sa nám aj to, že pacient ráno testovaný PCR testom bol negatívny a poobede po pretestovaní antigénovým testom už bol pozitívny. Ak má byť testovanie úspešné, je potrebné ho zopakovať každé 2-3 dni, lebo vtedy je šanca odhaliť ochorenie. Nikto to však nerobí, lebo je to nákladné.
Mnohí sa bránia testovaniu s argumentom, že nechcú mať z nosa "odkvap", nehrozí častým testovaním narušenie funkcie nosohltanu?
- Určite nie. Výtery robíme úplne bežne aj pri iných ochoreniach, nie len pri koronavírusovej nákaze, a nikdy sme nespozorovali, aby výter narušil nejakým spôsobom funkciu nosohltanu.
