Členka Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, herečka Iveta Fejková (25), je Rusínka, ktorá sa hrdo hlási k pravoslávnemu vierovyznaniu a jeho tradície, spolu s rodinou dodržiava. „Moja mama pochádza z už neexistujúcej obce Ruské, otecko z Humenného, ale korene má v Čabinách, kde sme sa pred rokmi usadili. V našej rodine preto spájali zvyky predkov z otcovej i maminej strany,“ vysvetľuje Iveta.

Bez jedla, len o vode

Dodáva, že na Štedrý deň, nejedia nič, len pijú čistú vodu alebo čaj. „Prísny pôst je poďakovaním Bohu za úrodu a dary, ktoré sme dostali počas celého roka. Nemyslí sa tým nič materiálne. Okrem toho, cieľom je najesť sa dosýta z jedál počas štedrej večere, ktorá začína o 17,00 hodine,"spresňuje kráska.

 Kŕmenie a umývanie

Predtým  však naberú po vareške zo všetkých jedál a najprv nakŕmia domáce zvieratá. „Nielen hospodárske, ale aj mačky a psov. Potom sa rozsvietia v celom dome svetlá. Dokonca aj v šope a komore, nielen v kuchyni a izbe v ktorej sa večeria. Nasleduje umývanie v studenej vode, od najstaršieho po najmladšieho člena rodiny. Každý má pri tom v ruke drobné mince, ktoré potom, keď zasadne k stolu, položí pod tanier. Symbolizuje to bohatstvo, čistotu, dobrotu a štedrosť." Spomenie, že v minulosti sa ich predkovia umývali v potoku alebo pri studni, teraz je to iné, berú vodu z vodovodu, musí byť však studená.

Pôvodný zvyk, umývanie celých rodín v potoku, v podvečer narodenia Krista, pretrval do dnešných čias v pozmenenej podobe. Pravoslávni veriaci sa umývajú pri studniach. Na archívnej snímke vo Vyšnom Mirošove sa s manželkou Máriou a dcérou Ivankou umýva Jozef Porizanik. 6. január 1991
Pôvodný zvyk, umývanie celých rodín v potoku, v podvečer narodenia Krista, pretrval do dnešných čias v pozmenenej podobe. Pravoslávni veriaci sa umývajú pri studniach. Na archívnej snímke vo Vyšnom Mirošove sa s manželkou Máriou a dcérou Ivankou umýva Jozef Porizanik. 6. január 1991
Zdroj: archív TASR

 

Líniu určuje najstarší z rodu

Po umývaní, prvý vchádza do miestnosti, kde sa bude stolovať, najstarší člen rodiny. Trikrát nahlas zopakuje pozdrav Christós raždájestja!, za ním idú ostatní. Najstarší zapáli sviecu, ale so zápalkou, nie so zapaľovačom. Všetci pokľaknú okolo stola a pobozkajú najbližší roh. „Symbolizuje to súdržnosť. Potom nasleduje v pokľaku modlitba Otčenáš a Zdravas' a po nej usadnú všetci za stôl. Každý zo stolujúcich dostane hlboký tanier a lyžicu, s nimi je všetky predkladané jedlá. Okrem tanierov pre domácich sa pripraví aj jeden čistý pre pocestného a keď v danom roku niekto zomrel z rodiny, tak aj pre neho, aby sa prišiel s nimi naposledy navečerať," rozpráva Iveta.

Článok pokračuje na druhej strane. Starkej zvyk, menu Čabinčanov...

Viac fotografii TU