Pravoslávni veriaci sa riadia juliánskym kalendárom a Štedrý deň slávia na našich Troch kráľov. V Svjatyj večur, ako ho nazývajú, dodržiavajú prísny pôst. Ráno nakŕmia zvieratá na dvore.

Každé z nich dostane aj kúsok chleba potretého medom. Gazdiná namiesto chleba pečie koláč zvaný kračún, podobný bábovke. Okrem toho aj makovníky a orechovníky.

Na sviatočnom stole musí byť cesnak, med, opekance s makom, kapustnica s hríbmi bez klobásy, tatarčané pirohy z pohánkovej múky plnené kapustou a fazuľový prívarok. Nechýba ani zemiakový šalát a ryba.

„To je však už novodobý zvyk,“ vysvetľuje babka Anna. „Do niekoľkých pirohov vkladáme peniaze. Ten, kto ich nájde, bude celý rok bohatý. Vždy sme túžili, aby ich našiel otec, lebo ak bude on bohatý, budeme aj my,“ smeje sa dcéra Oli (24), ktorá pracuje ako moderátorka v bratislavskom rádiu.

Pravoslávne Vianoce v rodisku by si však nedala ujsť za žiadnu cenu.

Bez polnočnej omše

Kedysi sa členovia rodiny pred večerou umývali v potoku. „Dnes si dáme mince do umývadla a v ňom sa umývame. Aby sme boli pekní, zdraví a aj bohatí,“ opisuje babka Anna.

Potom gazda zapáli sviečku a pomodlia sa. „Gazdiná nanosí jedlá, večeriame a potom ideme pozrieť k stromčeku, čo nám priniesol Ježiško,“ dodáva babička Anna. Jedia z jedného taniera, prestrú vždy aj pre náhodného pocestného.

Po večeri sa idú poprechádzať na dvor. „Aby sme neboli leniví a chcelo sa nám celý rok pracovať. Ale dnes sa už nechce nikomu robiť,“ dopĺňa babkino rozprávanie mama Oľga (48).

Pravoslávni polnočnú omšu nemajú. „Do chrámu sa ideme večer modliť na Veľké povečerie,“ vysvetľuje otec rodiny Juraj (53).