Renátka mala šťastie, že prežila. Jej príbeh si pripomíname práve dnes, keď je Svetový deň onkogynekologických diagnóz. Je to deň konkrétnych pacientiek a diagnóz, ktoré sa môžu objaviť u každej ženy.

Aj keď sa minulý rok Európou prehnalo strašidlo menom covid, ktoré vydesilo aj lekárov, hlavným zabijakom koronavírus nebol. Stále je to RAKOVINA!

Keď Renáta pocítila bolesti, išla k svojej gynekologičke na preventívnu prehliadku a cytológiu. Po dvoch týždňoch prišli výsledky a lekárka jej povedala, že je všetko v poriadku. „Ja som však stále mala bolesti, a tak ma lekárka poslala do nemocnice, v ktorej som zhodou okolností vtedy pracovala,“ hovorí Renáta.

Renátka je dnes, 14 rokov PO najhoršej životnej skúsenosti, vďačná za každý pekný deň s rodinou a v práci.
Zdroj: archív rodiny

Tam jej urobili kyretáž a dva dni čakala na výsledok. „Všimla som si, že lekárka aj sestričky, ktoré sú moje kamarátky, chodili okolo mňa zrazu so sklonenými hlavami a slzami v očiach. To som ešte stále nevedela, čo sa deje. Potom si nás dal pán primár zavolať aj s manželom, to som už tušila, že je zle,“ vysvetľuje.

„Keď sme sa posadili, oznámil nám, že mám karcinóm krčka maternice a treba to riešiť. Ak sa bude dať, treba operovať, povedal,“ spomína Renátka. Nasledoval rad vyšetrení a po nich sa primár rozhodol, že operovať sa bude.

Diagnóza znela: Štvrté štádium rakoviny!

„Prvá moja otázka znela: Koľko mám ešte času? Povedal mi, že ťažko povedať, podľa toho, ako dopadne operácia,“ hovorí žena, ktorá sa nakoniec vyliečila zo 4. štádia rakoviny. Keď ju to postihlo, mala 33 rokov a dve malé deti.

Článok pokračuje na ďalšej strane