Manuela z prešovského detského domova si do svojho karate klubu Junior v Prešove vybrali v čase, keď mal iba 7 rokov na základe motorických testov. Spoločne s jeho sestrami Melániou a Damiánou a ich spoločným kamarátom Martinom.

Tréneri klubu, ktorí pracujú v silových zložkách, totiž dávajú šancu najslabším, najohrozenejším, najsmutnejším a tým, ktorých radi odpisujeme a hodnotíme. Chcú takto dokázať, že človek potrebuje dostať príležitosť, lebo prostredie formuje človeka. Cieľom ich projektu, ktorý bol ocenený aj olympijským výborom, je aj z detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vychovať nielen výnimočných športovcov, ale ich formovať na ľudí vyrovnaných so sebou a poskytnúť im šance, aké majú deti v zabezpečených rodinách. 

Foto malého športovca zo zápasov i z detského domova TU >>>

No a túto métu sa im darí napĺňať. Spomínané deti dosahujú čoraz výraznejšie pokroky a veľmi rýchlo sa zaradili k ťahúňom klubu v rámci športových výsledkov. Najúspešnejší je zatiaľ Manuel, ktorý na nedávnych Majstrovstvách sveta WKF v tureckom meste Konya obsadil v kumite kadetov do 57 kg 9. miesto spomedzi 61 zápasníkov z rovnakého počtu krajín celého sveta.

"Neuveriteľný výkon Manuela začal prvým zápasom so súperom zo Saudskej Arábie, ktorý bol zároveň medailistom z Majstrovstiev Ázie. Manuel tento zápas zvládol a postúpil do 2.kola, kde ho čakal neskorší finalista, víťaz K1 Youth League na Cypre, a to egyptský zápasník. Po prehre 0:1, čakal v repasáži najlepší súčasný nemecký zápasník  jeho kategórie, taktiež v minulosti medailista z podujatí K1 Youth League. Manuel duel zvládol a po výhre 1:0, smeroval do bojov o medaily, kde ale v nasledujúcom kole, podľahol na vlajky súperovi z Ukrajiny, okrem iného taktiež víťazovi z podujatia Youth League z chorvátskeho Poreču," opisuje boj svojho zverenca tréner Ľubomír Čiernik.

 

Manuel mal teda na spomínaných majstrovstvách 4 zápasy, všetky proti medailistom z vrcholových svetových podujatí mládeže. "Žiadna prechádzka ružovou záhradou, len tvrdé strety na vrcholovej svetovej úrovni, z ktorých dva vyhral a dva tesne prehral," dodáva Čiernik. Podiel nielen na Manuelovom úspechu, ale aj jeho sestier a kamaráta z domova pripisuje Čiernik aj riaditeľke domova a ich vychovávateľkám: "Vodili ich pravidelnejšie ako bežný rodič vlastné dieťa a v športe to býva tak, že ak trénuješ viac ako druhý a máš ten šport rád, presadíš sa," vysvetľuje tréner.  

Pridáva zaujímavosti, ktoré zažili pri Manuelovom príchode do klubu. "Pri druhom tréningu pichal ostatné deti špendlíkmi. Zavolala nám to psychologička. Asi si všetci mysleli, že to budeme nejako radikálne riešiť, no my sme sa k tomu postavili inak: Kde je problém? Pichal deti? No ale veď to je predsa normálna reakcia. Keď došiel prvýkrát v živote na tréning a videl, ako malé deti obliekajú ich rodičia, každý tam má niekoho, a on tam bol zrazu úplne sám. Pocity, ktoré ním prechádzali, by zložili aj dospelého človeka, nieto ešte dieťa. Máme na tréningu aj 50 detí, bola to jeho prvá skúsenosť," spomína na prvé skúsenosti s chlapčekom z decáku. Po pohovore Manuel podobné ťahy už nezopakoval. Aj malé vylomeniny v škole s ním prediskutovali a potom sa im už dokázal vyvarovať.

Zaujímavosťou je, že v klube nikdy nemal ani ten najmenší problém so správaním. Prečo? Aký prístup k nemu zvolili tréneri? Odpoveď si prečítajte v popise fotky v GALÉRII >>>

A čo hovorí Manuel na karate? "Zo začiatku sa mi tam ani chodiť nechcelo," smeje sa. Teraz je však už odhodlaný vytrvať a urobiť všetko pre to, aby sa dostal až na olympiádu. No jedným dychom dodáva, že jeho obľúbenou činnosťou je aj tanec a začína triumfovať aj v tejto oblasti. Riaditeľka domova Dana Krištofíková chovancov v ich rozvíjaní talentu podporuje a skláňa sa pred trénermi a vychovávateľmi, ktorí sa takýmto deťom venujú: "Ustáť s nimi všetko od ich detstva, cez pubertu až do dospelosti, je poriadny výkon."

Prečítajte si tiež: