K tvorbe miniatúr sa dostal náhodou. Hovorí, že pôvodný úlet z nudy ho napokon dostal a opantal na mnoho rokov.

Ľudový umelec miluje folklór a obdivuje život ľudí v minulosti na tradičnej slovenskej dedine.

Práve tieto motívy tvorili základ jeho tvorby. Neskôr ich obohatil o postavičky z  klasických rozprávok.

„Neostal som len pri nich. Zaujali ma tiež výjavy z Biblie, napríklad narodenie Pána v betlehemskej maštali a následne aj Krížová cesta,“ vymenováva svoje najobľúbenejšie motívy, „začiatky boli všelijaké, ale neskôr som sa vypracoval na profesionálnu úroveň.“ 

Panna Mária s telom mŕtveho Krista v náručí.
Zdroj: Daniela Pirschelová

Za vrchol svojej tvorby pokladá Krížovú cestu v husacích vajciach.

„Najprv som si naštudoval historické fakty a všetky detaily. Potom som musel nájsť farebne a veľkostne zhodné vajcia. Prebral som ich takmer tristo kusov, kým som bol úplne spokojný,“ predstavuje začiatok práce na svojom „veľdiele", „na štrnástich zastaveniach som pracoval viac než tri mesiace. Vytvoril som zhruba deväťdesiat postáv. Keby som vtedy vedel aké je to náročné, nikdy by som sa do toho nepustil.“

 

Napriek obrovskej prácnosti vytvoril ešte ďalšie tri sady Krížovej cesty.

„Prehovorili ma zberatelia ktorí túžili vlastniť takýto unikát. Jeho cena sa v tom čase pohybovala okolo 24-tisíc korún, ale aj tak to bolo pod cenu,“ spomína pán Ondrej, „dnes sa jej cena vyšplhala na viac než dvetisíc eur, ale nepredal by som ju. Chcem, aby syn mal pamiatku keď raz tu už nebudem,“ povedal dojatým hlasom.

Mladá husiarka.
Zdroj: Daniela Pirschelová

Smútok majstra je namieste. Piplavá práca si vybrala svoju daň. Kvôli páleniu očí a slabnúcemu zraku sa rozhodol s tvorbou miniatúr skončiť.

„Nechcem, aby som oslepol. Preto, hoci nerád musel som remeslo zavesiť na klinec, zdravie je predsa len prvoradé“ povedal s nostalgiou.

Priznal však, že profesionálna deformácia ho neopúšťa. Keď vidí zaujímavý motív, predstavuje si ako by sa vynímal vo vaječnej škrupinke.

Veď za roky práce prešli jeho rukami všetky dostupné vajcia od holubieho až po pštrosie.

Za obdobie svojej tvorby vložil prepracované miniatúry do takmer dvetisíc orechových a vaječných škrupín. 

Trojica ľudových muzikantov.
Zdroj: Daniela Pirschelová

„Začínal som so škrupinami z vlašského a lieskového orecha, pokračoval čerešňovou kôstkou, dokonca som vytvoril postavu Janka Hraška na hlavičke zápalky. Napokon som to skúsil s vaječnými škrupinami. Najhoršie sa mi pracovalo s holubím vajcom, bolo veľmi krehké. Najťažšia práca bola s pštrosím, keďže je veľmi tvrdé. Najlepšie sa mi robilo s vajíčkami husí a kačíc,“ priznáva pán Ondrej.

Tvrdí, že práve tieto sa zháňali najťažšie. „Nosil som si ich z farmy v Tešedíkove. Neboli to riadne vajcia, ale také, v ktorých boli mŕtve zárodky. Jednorazovo som zobral tisíc kusov. Jedno také vajce ma vyšlo vtedy na 15 centov.“

Následne dodáva s úsmevom, že nie vždy sa dielo podarilo. Neraz sa mu stalo, že tesne pred ukončením škrupina praskla.

„Nezdržal som sa a tresol som všetko o zem, aspoň sa mi uľavilo,“ smeje sa umelec.

Zadosťučinením pre neho je, že s výnimkou Afriky a Antarktídy všade sa nájde niekto, kto vlastní jeho dielo.

Takto vyzerá Ondrejova dychberúca Krížová cesta so štrnástimi zastaveniami.
Zdroj: Daniela Pirschelová

Ondrej Müller (66) chvíľu bol vo fáze hľadania, čomu by sa chcel venovať. Napokon skončil pri mini autičkách, ktoré nielenže zbiera, ale aj opravuje. Okrem toho má veterán - Rapid, ktorý zveľaďuje a vylepšuje. "Záujemcov o jeho kúpu musím odháňať, ale nemajú šancu. Toto auto je moja láska a celoživotný koníček," uzavrel svoje rozprávanie.

Viac fotografií nájdete TU

Vyjadrite svoj názor v komentároch i ankete pod článkom!

Anketa
Ktoré cirkevné sviatky máte radšej?