Do Ameriky sa vybrali na pozvanie rodinných známych, manželov Rothovcov. Bývali u nich, pár metrov od pacifického oceánu. Hlava rodiny má korene na Slovensku. A keď na tretí deň náš hudobník zavesil fotku na sociálnu sieť, ako sú s manželkou pri slovenskej zástave či ako robia pirohy, ozvali sa krajania zo San Diega.

Tamojší Slováci a Česi zorganizovali zábavu a z pôvodne plánovaných dvoch dní zostali Kandráčovci v San Diegu týždeň. A boli to veru dojímavé stretnutia a emotívne ľudské osudy. Mnohí z nich emigrovali v 1968 roku. “Hral tam Juraj Matoľák, pôvodom z Kamienky, Rusín od Starej Ľubovne, ktorý žije dlhé roky v New Jersey. Je riaditeľom tamojšej ZUŠ-ky, mal so sebou malú dcéru speváčku, manželka Talianka spievala vynikajúco rusnácke pesničky. No fantázia,” zaspomínal.

Muzicírovanie v Amerike.
Muzicírovanie v Amerike.
Zdroj: Archív O. K.

Poplakali si

Keď sa lúčili, zorganizovali krajania piknik pri Pacifiku na pláži. Prišli aj ľudia, ktorí už bežne na takéto akcie nechodievajú. “Pospievali sme, poplakali sme a aj, samozrejme, dali za štamprlíček. Keď som zaspieval na Kráľovej holi, tak Slováci mali ozaj slzy v očiach. A aby sa ušlo aj bratom Čechom, tak sme dali aj českú hymnu na záver, aby boli všetci spokojní,” dodal. Skláňa sa pred životaschopnosťou tých ľudí: “Každý jeden Slovák, ktorý tam bol, je úspešný, začlenil sa do tej spoločnosti, vytvára hodnoty a buduje tú silnú Ameriku.” Zaspomínal si na úsmevnú príhodu. Písali mu totiž Slováci z New Yroku, ktorí ho pozvali k nim. Preto sa pýtal domácej pani, či si môže požičať jej auto. Nemala s tým žiaden problém. Len sa opýtala, kam chcem ísť. “A ja jej, že do New Yorku. A ona. “Čo? Mojim autom?” Pozerala na mňa ako na Marťana. Ja som to mal v oku, že bajočko vzdialenosť Košice - Bratislava. A ono to je čistého času autom dva dni, letecky 6 hodín. Takže ma mala za totálneho blbca a mala pravdu. Nevyhodnotil som tú obrovskú plochu USA.”

Slovákom a Čechom žijúcim v Amerike zahral.
Slovákom a Čechom žijúcim v Amerike zahral.
Zdroj: Archív O. K.

Deti na kolotočoch

Deti Kandráčovcov Emka (5) a Ondrík (7) si dovolenku tiež užívali. Rodičia s nimi totiž chodievali na výlety. Boli v zoo, v safari parku, v morskom svete s delfínmi či kosatkami, neobišli rýchlostné dráhy. “V Kalifornii sme strávili tri týždne. Videli sme Los Angeles, bývali sme tam u nášho dobrého známeho, ktorý je povodom z Prešova. Mišo nám ukázal Hollywood a Beverly Hills, aby sme si zaspomínali na tínedžerské roky, keď sme s napatím sledovali osudy filmových hrdinov z Beverly Hills 90210. Na tej pláži, kde sme bývali, nahrávali niektoré epizódy z filmu Baywatch, tak som stiahol brucho a vypol hruď a Erika sa tešila, že konečne vidí v reáli, ako to v skutočnosti vyzeralo,” zavtipkoval.

Aj nakupovali

Zašli aj do obchodov, veď ako by to bolo, keby manželka Erika nezašla niečo nakúpiť. A huslista sa teraz smeje, že čaká a tŕpne, aký mu príde výpis z banky: “Ale nie, nebolo to nič velkolepé. Normálne oblečenie a pre deti niečo. Samozrejme, ja nejakú drobnosť pre susedov, ktorých máme veľmi radi.”

Deti podostávali drobnosti, hračky, omaľovánky. Obdarili ich aj krajania: “Dostali sme novú ešpézetku, kalifornskú, takú atrapu, ktorú si môžeme dať na uto, keď budeme chodiť po okolí. 'Žeby vidzeľi, že idu Američani'," vtipkuje.

K tejto fotke Kandráč napísal: Vraj tri najdôležitejšie prísady pre šťastný život sú niečo robiť, niekoho milovať a v niečo dúfať.
K tejto fotke Kandráč napísal: Vraj tri najdôležitejšie prísady pre šťastný život sú niečo robiť, niekoho milovať a v niečo dúfať.
Zdroj: Archív O. K.

Nie sú nároční

A koľko v Amerike minuli? “Ak niekto za tým hľadá nejakú finančne náročnú dovolenku, tak ho veľmi sklamem. Lebo síce je pravda, že Kalifornia je veľmi drahý štát a do nejakého dovolenkového rezortu by som tam pravdepodobne nešiel.”

Peniaze ho stále len letenky a darčeky. “Nie je môj štýl míňať veľké peniaze. Necítim sa na to, aby som býval niekde v rezortoch na konci sveta. Ja som normálny chlapec z normálnych pomerov, takže nemám dôvod ‘še bešnic’.”

Cestu zvládli v pohode, hoci pri návrate domov museli zdolať rekord. Mali totiž prestup v Londýne a iba necelú hodinu na to, aby presadli z jedného lietadla do druhého smerujúceho do Budapešti. “Letušky som sa opýtal, či by nás nemohla posunúť troška dopredu, lebo máme o 50 minút ďalší let. Povedala, že to je mission imposible, že je to proste nemožné stihnúť za taký čas cez tie veľké terminály. Zobral som Emku na koňa a úplne celý spotený som ťahal ešte kufor, Erika s Ondríkom za mnou. A ešte dokonca jedna Španielka sa k nám nejakým spôsobom priplichtila, že keď to stihneme my, stihne to aj ona. A zázračne sme to stihli. Takže pre východniarov nič nie je nemožné,” smeje sa.

Stretnutie s rodákmi.
Stretnutie s rodákmi.
Zdroj: Archív O. K.

Kam o rok?

Exkluzívne pre čitateľov nášho denníka prezradil svoje budúcoročné plány: “Slováci zo San Diega veľmi chcú, aby sme prišli, lebo tam budú mať nejaké výročie. Aj s tým, že by som niečo zahral. Ak mi to teda pracovné povinnosti dovolia, možno zvážime tú cestu, ale neviem to v tejto chvíli sľúbiť. A ak nie, tak sa tam iste vyberieme neskôr.”