Ako príslušník pohraničnej stráže spolu s pražskými skautmi preskúmal dno dávno známej Starej Domice, odkiaľ sa dostal hlbokou priepasťou do novej chodby, dlhej asi 15 metrov.

<a href="https://www1.pluska.sk/Regiony/Vychodne-Slovensko/Novy-plan-obnovy-hradu-Krasna-Horka-Kedy-sa-tam-konecne-dostaneme">>>Nový plán obnovy hradu Krásna Hôrka: Kedy sa tam konečne dostaneme?<<</a>

Po zhodnotení všetkých dovtedy známych poznatkov o okolí našiel 3. októbra 1926 jeden zo štyroch prirodzených vchodov jaskynného systému. Tým sa potvrdila existencia mohutných podzemných priestorov medzi jaskyňou Baradla v dnešnom Maďarsku a Čertovou dierou na území dnešnej Slovenskej republiky, v celkovej dĺžke 21 kilometrov.

Dostal sa do priestorov terajšieho Majkovho dómu. Vtedy preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929.

Najväčšia jaskyňa Slovenského krasu sa nachádza v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Unikátnym formám sintrovej výzdoby v nej dominujú pramienkové kvaple a pagodové stalagmity.

Je to tiež naša najvýznamnejšia biospeleologická lokalita. V roku 1995 bola spolu s ostatnými podzemnými priestormi Slovenského a Aggtelekského krasu zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a od roku 2001 je zapísaná do zoznamu Ramsarských mokradí.

Jej archeologický význam s výskytom nástenných malieb presahuje rámec územia. Okrem jaskynných útvarov sa tu nachádzajú aj rôzne živočíchy. Mnohonôžky či chvostoskoky sú voľným okom neviditeľné.

Pozornosť návštevníkov pútajú najmä netopiere. Krásu kvapľovej Domice chodí ročne obdivovať zhruba 30 000 turistov. Jej návštevná sezóna sa ešte neskončila, okrem pondelka je otvorená v októbri každý deň.

FOTO Toto sa len tak ľahko nevidí: Krása, ktorú nám všetci závidia!