Kňaz a jeho nezisková organizácia Oáza – nádej pre nový život v Bernátovciach robí štedrovečernú večeru pre bezdomovcov niekoľko rokov. Všetci však musia pomôcť! Zdobia nocľaháreň, chystajú jedáleň, starajú sa o zvieratá. Aspoň nemajú čas na pochmúrne myšlienky. Počas sviatočných dní na väčšinu doľahne smútok. „Uvedomujú si, že okrem našej komunity nemajú nikoho. Ich blízki o nich nejavia záujem,“ hovorí kňaz smutne.
Odstraňovanie škôd po požiari budovy UPJŠ v Košiciach: Prvoradá je oprava strechy!
Oči detí z domov sa rozžiaria aj vďaka tenisovým hviezdam: A neprídu s prázdnymi rukami!
Práca to vraj nie je jednoduchá. „Máme tu mužov, ženy, školákov. Ku každému si musíme nájsť cestu. Pomáhame im celý rok, nie iba cez sviatky,“ zdôraznil. Cez Vianoce sa všetci tešia na večeru. „Na Štedrý deň pripravíme oblátky s cesnakom a medom, pôstnu kapustnicu, ryby, šalát, bobaľky s makom. Večer ukončíme bohoslužbou, lebo duchovno nemôže chýbať,“ prízvukuje.
Hrob Michaely († 20), ktorú zabila opitá vodička: Dojímavý darček od kamarátov
„Teším sa, keď vidím okolo stola ľudí, ktorí sa po dlhom čase usmievajú a z drobného darčeka sa tešia ako malé deti,“ hovorí. Často spomína na sviatky svojho detstva v dedinke Pakostov v Humenskom okrese. „Boli sme štyria súrodenci, žili sme aj so starými rodičmi z maminej strany. Peňazí nebolo nazvyš, ale láska nám nechýbala,“ hovorí dojato.
„Na Štedrý deň sme sa najprv s otcom postarali o hospodárstvo. Otec nezabudol poďakovať Bohu za úrodu a pomoc. Dali sme zvieratkám chlebík a cesnak, aby sa držali. Potom sme sa všetci umyli v studenej vode, v ktorej bol peniaz, aby sme si zabezpečili zdravie a krásu,“ hovorí. „Jedlo bolo skromné: oblátky, bobaľky s makom, pirohy, kapustnica, ryba a fazuľa nakyslo,“ vymenúva. „Darčeky nechýbali, ale nie také ako dostávajú dnešné deti. My sme si našli pod stromčekom ponožky, trenírky a iné potrebné veci. Nikdy sme nereptali. Boli sme spokojní s tým, na čo rodičia mali,“ spomína.
Dodnes si praje, aby sme boli všetci k sebe milí a ohľaduplní celý rok. „Spomaľme, zastavme sa, zamyslime sa nad sebou a tým, čo robíme. Nezabúdajme na blízkych. Hodnota matérie je pominuteľná. Neraz bezdomovec s majetkom v jednej igelitke je šťastnejší ako ten, kto býva v honosnej vile. Robme ľudí okolo seba šťastnejšími, dupľovane sa nám to vráti,“ nabáda Gombita.
