Ako prvá ohlásila prepúšťanie nábytkárska spoločnosť Decodom. Zamestnáva 1 170 ľudí, prepustiť ich plánuje 903 . „Vládou oznámené ekonomické opatrenia pokrývajú iba zlomok osobných nákladov firmy,“zdôvodnila spoločnosť. Premiér už vtedy naznačil, že za prepúšťaním môže byť zlé hospodárenie firmy. „Vzhľadom na to, že táto firma už v roku 2018 mala obrovskú stratu, mínus 3,3 milióna eur, nie som si úplne istý, či prepustenie 900 ľudí súvisí priamo s krízou, alebo s ich hospodárením z minulých rokov,“ vyhlásil.

Premiér povedal, že síce nechce nikoho odsudzovať, všetko preverí, ale myslí si svoje. „Niektorým firmám až dobre padne, že sa teraz môžu vyhovoriť na to, že prišla korona,“ vyhlásil. 

 

Ešte v pondelok podobnú pesničku spievali aj Podpolianske strojárne Detva, včera sa napokon situácia zmenila. V PPS Group Detva sa zatiaľ hromadne prepúšťať nebude, dohodli sa na tom predstavitelia parlamentu, vlády a firmy. Razantne pritom za nich bojoval samotný predseda parlamentu Boris Kollár. Hneď v pondelok strojárňam na sociálnej sieti odkázal: „Prídem za vami a urobím maximum, čo je v mojich silách, aby ste neprišli o prácu... Myslím na vás, Detva.“Strojárne pritom odmietajú, že by si za to mohli sami.

Podľa premiéra Matoviča však Podpolianske strojárne Detva, rovnako ako Decodom, mali problémy už predtým.

V PPS Detva sa už v minulosti bojovalo za lepšie pracovné podmienky.
V PPS Detva sa už v minulosti bojovalo za lepšie pracovné podmienky.
Zdroj: profimedia

„PPS Group je zdravá firma, ktorej tržby v posledných rokoch pravidelne rástli. Na daniach a odvodoch sme minulý rok odviedli štátu milióny eur, nemáme žiadne podlžnosti ani voči daňovému úradu ani Sociálnej povinnosti,“ napísal PR manažér PPS Group Ľuboš Schwarzbacher. Masové prepúšťanie však už medzitým oznámila aj veľká firma v Krušovciach pri Topoľčanoch.

Po tvrdých slovách sa včera zišli premiér Igor Matovič a vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík so zástupcami zamestnávateľských zväzov. Zhodli sa, že po malých a stredných podnikoch chcú pomôcť aj veľkým. Vláda by mala o tom rozhodnúť do konca týždňa. Zamestnávatelia za kľúčové považujú zavedenie systému kurzarbeit, navrhujú systém 60-20-20: teda 60 percent nákladov uhradí štát, 20 percent firma a zamestnanec sa vzdá 20 percent platu.