Sú tu Dušičky: Ako sa vyrovnať s bolesťou zo straty blízkeho? Radí smútková poradkyňa

Prekonanie neopísateľnej straty: Tajomstvá vyrovnania sa so smútkom podľa Jany Pitkovej

Smútenie: Keď je láska silnejšia než smrť – rady od ženy, ktorá vie veľa o bolesti za blízkymi

Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.

Ingrid Timková

Jana Pitková (57) z Prešova už roky pomáha vyrovnať sa iným so smútkom. Sama si totiž prešla náročným smútením a preto vie rozdávať rady z vlastnej skúsenosti. Lebo v jednom okamihu prišla o celú svoju rodinu. Pri havárii jej zomrela mama, otec, sestra a malý synovec. Keď sa z toho dostala, založila združenie Kolobeh života a od roku 2013 sprevádza smútením po strate blízkeho. Za svoju prácu s pozostalými získala v roku 2017 titul Slovenka roka.

Kolobeh života sa za ten čas poriadne rozrástol, združuje okolo tisíc ľudí, ktorí sú si vzájomnou oporou. Majú tri podporné skupiny - pre vdovcov a vdovy, pre smútiacich rodičov a pre tých, ktorí stratili rodiča a sú prístupné nonstop. To je tá najväčšia pomoc pre pozostalých. Pomáhajú im spoločné stretnutia. Míľové kroky, ktorými tam smútiaci idú, sú z dôvodu, že sa stretávajú s ľuďmi s podobným osudom. A vnímajú cez posuny iných svoje svetielko v tuneli. 

Na to, ako sa vyrovnať so smrťou milovanej osoby, neexistuje, podľa J. Pitkovej, žiaden univerzálny návod. Bolesťou zo smútku si treba ťažkým obdobím prejsť a tá sa pomaly začne premieňať tým, že ju prijmeme, nebudeme ju vytesňovať a utekať pred ňou.

Musíme si uvedomiť, že strata blízkeho človeka bolí a my s tým musíme chvíľu zotrvať, aj keď je to ťažké a náročné. "Treba si to odsmútiť, vstúpiť do tej bolesti a premieňať energiu v sebe zamestnávaním hlavu, ruky. Robiť to, kam nás náš žiaľ púšťa. S bolesťou plakať, kričať, rozprávať, spievať, žialiť - čokoľvek, čo potrebujeme. Aby to išlo von z tela,” vysvetľuje poradkyňa.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/zomrela-jej-cela-rodina-janka-pomaha-inym-smuteni-da-vyrovnat-smrtou-blizkeho" target="_blank">Ako je to s nevyžiadanými radami smútiacemu? Čítajte TU:</a>

Najvýraznejším znakom toho, že to nemáme v sebe vysporiadané a odsmútené je, že nevieme o našom mŕtvom tom rozprávať. “Ak človek utečie od bolesti, vezme si lieky, alkohol, neodsmúti si tú bolesť. Hromadí sa v nás a nemá kam odísť. Preto ju treba premeniť cez tvorivé činnosti, napríklad aj prostredníctvom spevu, rozprávať o tom,” radí.

Pri komplikovanej forme smútenia, keď sa človek prestane o seba úplne zaujímať, celá jeho pozornosť je nasmerovaná k zosnulému a nevie o ničom inom rozprávať, treba vyhľadať odborníka: “Ak nedokáže žiť svoj život a je stále v minulosti a nevie žiť realitu.” Ak bolesť ostáva v tele, po istom čase sa začne somatizovať a psychické napätie sa prenesie do telesnej oblasti.

Každý máme svoj spôsob vysporiadania sa so stratou. Veľa ľudí sa napríklad nevie rozlúčiť s urnou s popolom nebohého: “Toto je pre nich spôsob, ako ho mať pri sebe. Ak je to forma nejakého oltárika, pamätníčka a neprekáža ďalej žiť v plnohodnotnom živote, je to v poriadku. ” Ale nie ak urna v našej blízkosti je prekážkou toho, aby sme nežili ďalej plnohodnotný život a vytvárať si nové vzťahy a nemáme stále niekde tieň svojho nebožtíka, a nevieme sa vrátiť do života v plnej radosti a farebnosti.

Mnohí smútiaci si urnu s popolom nebožtíka nechávajú doma aj preto, že im nevyhovuje klasický spôsob pochovávania a cintorínov. Už sú nové možnosti, ktoré prináša prírodné pohrebníctvo, ktoré sú estetické a mohli by spĺňať náročné či špecifické požiadavky - drevená tabuľka na strome, vsypy okolo stromov, odkiaľ vyrastú kvety, cintorín pripomína les, lúku či a park a iba drobné tabuľky odkazujú na to, že tam bol popol niekoho vsypaný. 

“Akoby život prostredníctvom kolobehu prírody išiel ďalej, poslúžime jej a nezostávajú po nás mohyly a nezaberáme priestor,” vraví odborníčka, ktorá sprevádza ľudí v smútení.

Uviazli ste v pozícii obete či vinníka?

Jana vysvetľuje, že nie každý má predispozíciu preniesť sa cez smrť partnera či dieťaťa. No všetko závisí od toho, či uviazneme v&nbsp;pozícii obete či vinníka alebo sa časom zmobilizujeme: "Buď zostane človek žiť ruinách, lebo sa mu zrútil dom, alebo nájde hlboko v sebe ten stimul, že život je len jeden. Na tých ruinách sa dá žiť až do konca života, viem, o čom hovorím, lebo ja sama som to dlhé roky robila. Smútila som dlhých 18 rokov. Nikto mi nepovedal, že nemusím smútiť do konca života."

Všetkým smútiacim odporúča J. Pitková film Chatrč, kde nájde najmä človek, ktorý sa cíti byť vinníkom, nástroj na odpustenie. Je tam návod na všetky smútenia.

Sú tu Dušičky: Ako sa vyrovnať s bolesťou zo straty blízkeho? Radí smútková poradkyňa

Ingrid Timková

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Sú tu Dušičky: Ako sa vyrovnať s bolesťou zo straty blízkeho? Radí smútková poradkyňa

Ingrid Timková

Súvisiace články

Kupujete na hroby chryzantémy? Vyberte farebné, nie biele! Prečo?

Navštívili sme známu vešticu, ku ktorej chodil aj Kočner: Z toho, čo nám povedala, mrazí

Úspešná Prešovčanka: V jednej sekunde prišla o štyroch najbližších!

Autor článku

Ingrid Timková

Plus TV

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život